Čo myslíte, čo by sa stalo, ak by peniaze zmizli? Je zrejmé, že by sa zrútil celý po stáročia budovaný finančný systém: banky, trhy, finančné inštitúcie. Prerušili by sa bežné väzby a človek by zostal bez prostriedkov na prežitie. Ako by to skončilo? Ľudstvo by sa nevyhnutne ponorilo do úplného chaosu. Nakoľko je však takýto apokalyptický scenár reálny? Poďme sa na to pozrieť:

Špirála zrýchľovania: prečo sú krízy čoraz nebezpečnejšie Finančné krízy sa vyskytli už viackrát a zakaždým sa z nich ľudstvo s väčším či menším úspechom dostalo. Vidíme však, že každá ďalšia kríza sa vyvíja rýchlejšie ako tá predchádzajúca a zasahuje čoraz viac krajín. To si od vlád vyžaduje čoraz rozsiahlejšie a inovatívnejšie opatrenia.

Napríklad v roku 2020 sa podarilo stlmiť svetovú krízu, ktorá vypukla v dôsledku pandémie, bezprecedentným naliatím peňazí do ekonomiky. Následná obrovská inflácia, nafukovanie finančných bublín, rekordný rast globálneho dlhu a pokles reálnych príjmov obyvateľstva však na dlhý čas zrazili globálnu ekonomiku na kolená. A pre bežných ľudí, najmä s nižšími a strednými príjmami, to viedlo ku kríze životných nákladov.

Na prahu novej búrky

Podľa odhadov odborníkov dnes svet so 45 % pravdepodobnosťou opäť stojí na prahu veľkej krízy. Aká bude a ako dlho sa podarí udržať súčasnú ekonomiku nad vodou? Na tieto otázky sotva existujú jednoznačné odpovede. Kabalisti však majú odpoveď na otázku, čo treba urobiť, aby nás krízy prestali úplne trápiť. Kedysi boli peniaze kryté materiálnymi hodnotami — striebrom a zlatom. Názov britskej libry šterlingov doslova znamenal „libra čistého striebra“. V roku 1971 však prezident USA Richard Nixon oznámil dočasný  zákaz konvertibility dolára na zlato. Zákon sa nakoniec stal trvalým a táto udalosť vošla do dejín ako „Nixonov šok“. A vtedy si finančníci uvedomili: odteraz možno tlačiť toľko peňazí, koľko sa im zachce. Hlavné je, aby tento proces zabezpečil maximálne obohatenie.

Narušenie systémovej rovnováhy

Ekonomika však nemôže fungovať podľa priania jednotlivcov. Podlieha jasným zákonom a pravidlám, kde všetko musí mať svoju cenu. Ak sa však peniaze voľne tlačia, znehodnocujú sa a menia sa na obyčajné papieriky. V takejto situácii menový systém nevyhnutne zlyháva a rúca sa, pričom dôsledky pocíti každý z nás vo vlastnom vrecku.

Kedysi malo všetko svoju cenu, vychádzajúcu z prirodzenej rovnováhy: bolo jasné, koľko stojí pôda, dom, jablká, zemiaky alebo mäso. Keď však človek vstúpil do tohto systému s vytlačenými papierikmi a začal sa s nimi hrať, vyviedol prírodu z rovnováhy. Narušila sa rovnováha medzi tým, koľko príroda dáva, koľko dostáva a koľko ľudia potrebujú. Reťazec „peniaze – tovar – peniaze“ sa zmenil na „peniaze – peniaze – peniaze“ a zmizli z neho skutočné produkty a skutočná hodnota. Podriadením ekonomiky princípu „peniaze robia peniaze“ finančníci rozkolísali celkový komplexný systém. Práve preto je model, ktorý vybudovali, odsúdený na zánik a svetové krízy sú len krokmi k jeho úplnému kolapsu.

Jediné východisko

Východiskom z tejto situácie je buď návrat k naviazaniu peňazí na zlato (čo je z viacerých dôvodov nemožné), alebo, ako radia kabalisti, prechod k duchovným hodnotám a dávaniu. Hodnota čohokoľvek sa totiž určuje buď na základe egoistickej túžby prijímať, alebo z altruistickej túžby dávať. A iba od výchovy závisí, aký bude náš rebríček hodnôt. Ak namiesto snahy o egoistické obohacovanie prejdeme k novej – a v podstate večnej – formule „miluj blížneho svojho ako seba samého“, prevráti sa o 180° nielen svetová ekonomika. Úplne sa zmení celý náš život. Akoby sme vstúpili do inej dimenzie, kde niet miesta pre ani jeden z našich dnešných problémov.

Originál odkaz

 

Filed under: Duchovno | Add Comment →