Príroda nás stvorila tak, aby sme sa prebojovali cez tŕnie ku hviezdam preto, aby sme tieto priestory skutočne ovládli a vstrebali ich do seba.Práve preto v sebe potrebujeme spájať svetlo aj tiene – a kontrasty medzi nimi. Tým, že všetko dosiahneme sami, potom sa všetko, čo dosiahneme, stane naším. Nič z toho, čo nám je dané, necítime bez vlastného úsilia dosiahnuť to.

Aký je rozdiel medzi dieťaťom a dospelým človekom? Žijú v tom istom svete, ale dojčaťu chýba pochopenie sveta. Dospelý, naopak, svet študoval, cíti ho a komunikuje s ním.

Musíme vynaložiť určitú námahu a podľa toho potom dosiahneme niečo nové. Aj keď som hovoril a učil o tejto metóde odhalenia jedinej sily, ktorá stojí za všetkým v našom živote, žiadne objavy neprichádzajú zo samotných slov. Človek, ktorý vynakladá určité úsilie, aby dosiahol pravý obraz sveta, je ten, kto tento obraz objaví.

Každý, kto chce, sa môže vydať na túto cestu poznávania, skúmania a snažiť sa konať čo najsprávnejšie, aby si tak skrátil svoju cestu v čase a v nezmyselných výdavkoch. To znamená, že na dosiahnutie pravého vnímania a pociťovania skutočnosti je veľmi dôležitý spôsob nášho úsilia a len ten, kto toto úsilie vynakladá, môže tieto objavy uskutočniť.

Článok v originálu.

Filed under: Cesta, Duchovno, Krize, LIdské vztahy | Add Comment →