„Sám seba vnímam len ako dieťa hrajúce sa na pláži, zatiaľ čo predo mnou sa rozprestierajú neobjavené oceány pravdy.“ – Isaac Newton

Pre Newtona bolo prirodzené neustále pociťovať a skúmať svet očami dieťaťa. Ku všetkému pristupoval tak, že aj keď našiel niekoľko obyčajných kamienkov, dokázal sa z toho radovať. Za tento dar bol vďačný a po celý život zostal skromným.

Newton skúmal svet tak, že odpovede na otázky hľadal vo vlastnom vnútri. Tento spôsob práce v dnešnej dobe nahradili technické a technologické metódy a tak už žiadni Newtonovci nežijú. Posledným takým „Newtonom“ bol, podľa môjho súdu, Lev Landau. Po ňom už nikto ďalší týmto spôsobom nepracoval.

Vedci typu „Newton“ sa už nevyskytujú. Od jeho čias totiž žiadny vedec nemohol pracovať prirodzeným spôsobom, pretože skutočné odhaľovanie pravdy je v rozpore so záujmami vlády. Vedci dnes naozaj nehľadajú, ale zúčastňujú sa iba rôznych seminárov a akadémií, ktoré pre nich tieto vlády organizujú. Inak mlčia a plnia iba požiadavky na výrobu rôznych technológií a zbraní.

Vedec je ten, kto chce pochopiť zmysel života na tomto svete. Nezáleží na tom, aký konkrétny odbor človek študuje, či je to biológia, technológia, fyzika alebo čokoľvek iné, ale či sa snaží odhaliť skutočnú podstatu fungovania tohto sveta, to je skutočný vedec.

Ak by sme Newtona preniesli z jeho doby do tej súčasnej – takého, aký bol, a nenechali na neho pôsobiť kohokoľvek iného – verím, že by príkazy na konštrukciu jadrových a vodíkových bômb a ďalších zbraní jednoznačne odmietol. Žiadny vedec, ak objaví pravú hodnotu skutočnej vedy, ju nemôže spojiť s egoistickými a mocenskými cieľmi, ku ktorým je vládou využívaná.

Článok v originálu. 

Filed under: Egoismus, Vnitřní práce | Add Comment →