Láska, která neumírá

Otázka: Říkáte, že láska mezi manželskými páry je nedostatečná a že potřebují dosáhnout lásky Stvořitele ke stvoření?

Odpověď: V dnešní době u manželských párů nenacházíme žádnou lásku. Naše rodinné vztahy jsou ve stavu dne smutku 9. ava. Zkáza je pociťována ve všech oblastech našeho života – ve vztazích mezi rodiči a dětmi, nadřízenými a zaměstnanci, stejně jako mezi členy vlády. Nikde není pochopení.

Otázka: Je mnoho druhů lásky – láska k dětem, rodičům, blízkým příbuzným a další. Proč však láska mezi mužem a ženou obsahuje zvláštní romantičnost?

Odpověď: Láska znamená, že naplňuji touhu jiné osoby a dávám této touze přednost před mou vlastní. Potřebuji vědět a cítit, co druhá osoba chce, aby se její touha pro mě mohla stát důležitější než je moje touha.

Toto je nejvíce univerzální definice lásky, ale platí pro všechny případy. Manželské spojení pouze zahrnuje více oblastí, protože k němu patří vzájemné závazky, společné soužití, důkladnější poznání partnera, společné děti, domov a peníze, stejně jako pocit bezpečí a záruka podpory v těžkých časech. Sňatek je sjednocením v tomto světě se všemi důsledky, které přináší.

Avšak v duchovním světě můžeme poznávat partnera každý okamžik jiným způsobem. Je psáno, že Malchut se stává panenskou každý den znovu, a tak začíná každý den úplně nový vztah.

Zdá se, že právě tento aspekt nám chybí v každodenním životě a rodině. Kdyby byl manželský pár na duchovním stupni, obnovoval by svůj vztah v každém okamžiku.

Před třemi a půl tisíci lety národ Izraele žil tímto způsobem. Doufejme, že se brzy k tomuto stavu navrátíme a naučíme se odhalovat nové vlastnosti jeden v druhém každý den. Pak to bude správná, pravá láska, která se neustále obnovuje.

Do té doby jsme však nuceni oživovat naše vztahy a cítit v nich alespoň nepatrné spojení prostřednictvím vzájemného boje. Tím se pohasínající příchuť lásky obnovuje.

Z duchovní lásky není možné učinit si zvyk. Stále se mění, protože se mění podmínky. Láska je tak neustále oživována.

[164261]

Z besedy č. 600. O novém životě, 30.07.2015

MATERIÁLY KE KONGRESU V RUMUNSKU

EU rum2015 new

Lekcia č. 4: Fázy splodenia

  • Rôzne štádiá anulovania, spojenia a jednoty – nad rastúce spoločné ego.
  • Čo zakaždým pridávame do spojenia medzi nami? Ako postupujeme po jednotlivých štádiách nášho spojenia?
  • Ako pracujeme v skupine, aby sme prekonali rozdelenie a nenávisť, ktoré sa môžu objaviť?
  • Ako dlho zotrvávame v Egypte a kedy môžeme [z jeho] ujsť? Ako nás Faraón privádza bližšie k Stvoriteľovi?
  • Práca v Desiatke nad naše spoločné ego ako na hore Sinaj a naše pretvorenie do Jedného človeka s Jedným srdcom?

1. Najústrednejší bod pri práci pre Stvoriteľa je prvé uchopenie.

Baal HaSulam, Prvé prikázanie

2. Skutočne sú statoční muži silného ducha a sú odhodlaní neustúpiť ani o piaď. Sú prvotriednymi bojovníkmi a vedú vojnu proti tomu sklonu (roz. náklonnosti k sebaláske) až do poslednej kvapky krvi a ich jedinou túžbou je vyhrať boj pre slávu Jeho mena.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 8

3. Pretože treba kráčať so zatvorenými očami nad rozumom, čomu odporuje telo, a z tohto dôvodu to [tento odpor] treba nepretržite prekonávať – a to sa nazýva hriech, hnev a súženie, pretože je ťažké pracovať na tom, aby sme neustále kráčali v stave anulovania sa pred Vyšším, a dovolili, aby nám Vyššie činilo čokoľvek, čo je Jeho vôľou. A to sa nazýva Ibur (počatie), ktoré je najmenším možným obmedzením.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, Čo v práci znamená „Pohár požehnania musí byť plný“

4. Ohľadne prípravy pre Tóru, čo je našou zodpovednosťou (roz. musíme sa pripravovať), je všetko len o „strachu“, ako je napísané: „a ľudia sa utáborili ako jeden človek s jedným srdcom“, čomu treba rozumieť tak, že všetci mali jediný cieľ, ktorým je prospievanie Stvoriteľovi. A musíme porozumieť: Ako je možné dosiahnuť „ako jeden človek s jedným srdcom“, pretože vieme, že mudrci povedali: „ako sú ich tváre navzájom nepodobné, rovnako ako ich názory, ktoré sú tiež nepodobné“, a teda ako možno byť ako „jeden človek s jedným srdcom“?

Odpoveď – ak hovoríme, že každý sa stará o svoje vlastné potreby, potom je nemožné byť „ako jeden“, pretože nie sú tí istí. No keď sa každý anuloval vo svojej vážnosti (dôstojnosti) a ich jediný záujem bol zameraný na to, ako prospievať Stvoriteľovi, viac neexistovali žiadne osobné záujmy a starosti, pretože všetky ich jednotlivé starosti boli anulované, a tak všetci vstúpili do jednoty, do svornosti.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 42

5. Čo môže urobiť, keď vidí, že je neschopný prekonať vôľu prijímať? Musí sa modliť k Stvoriteľovi, aby mu Stvoriteľ pomohol, a tak bude schopný plniť svoju prácu so zatvorenými očami a nebude chcieť nič iné, okrem toho, aby bol schopný pracovať v prospech Neba, dokonca aj keď jeho telo je proti tomu… Musí sa anulovať a podriadiť pred Stvoriteľom bez akýchkoľvek podmienok. A nežiada o ďalšie vedomosti, ani o pochopenie veľkosti Stvoriteľa, a potom môže opustiť riadenie zlého… Namiesto toho je ochotný zostať v malosti mysle a pocitov: nechce viac, než práve teraz má.

Ale pretože stále nemá silu, aby prekonával, prosí Stvoriteľa, aby mu dal silu prekonávať, a neprosí o väčšie pochopenie, vedomosti ani pocity… prosí iba: „daj mi silu, aby som bol skutočne schopný opustiť sebalásku a milovať Pána ‚Celým svojím srdcom‘.“

Rabašove spisy, Druhý zväzok, Čo je pri práci „Záplava vody“

6. Nádejajme sa, že zvíťazíme aj vo vojne s náklonnosťou, že aj tu uspejeme a dosiahneme cieľ prinášať uspokojenie Tvorcovi. Je to otázka času, že sme sa pohli smerom k nášmu svätému cieľu ako mohutní silní muži. Je známe, že vydláždená cesta, ktorá vedie k cieľu, je láska k priateľom, ktorou sa pozdvihujeme k láske k Stvoriteľovi. A v záležitostiach lásky to dosahujeme cez „Kúp si priateľa“. Inými slovami, cez činy si kupujeme srdce priateľa. A dokonca aj keď vidí, že srdce jeho priateľa je ako z kameňa, nie je to ospravedlnenie. Ak cíti, že je súci na to, aby bol jeho priateľom v práci, potom si ho musí kúpiť cez činy. Každý dar, ktorý niekto dá svojmu priateľovi, je ako strela, ktorá hĺbi do kameňa dieru. A hoci prvá strela kameň iba škrabne, keď do toho istého miesta narazí druhá strela, už vytvorí vrúbok, a tretia vytvorí priehlbinu. A opakovaným strieľaním nábojov sa priehlbina mení v kamennom srdci jeho priateľa na dutinu, kde sa zhromažďujú všetky dary. A každý dar sa stáva iskrou lásky, až kým sa všetky iskry lásky nenahromadia v dutine kamenného srdca a nevytvoria plameň… A oheň lásky k priateľom spáli všetky hriechy, ktoré ho postretli na ceste.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 40

7. keď osoba vynaloží úsilie a súdi ho (roz. ospravedlňuje a pozdvihuje) na stupnici cnosti, je to Segula (náprava/sila/cnosť), a touto námahou, ktorú osoba vynakladá, ktorá sa nazýva „zobudenie zdola“, získava silu Zhora, aby bol schopný milovať všetkých priateľov bez výnimky. To sa nazýva „Kúp si priateľa“, že by osoba mala vynakladať snahu, aby získala lásku k ostatným. […] nakoľko sa musí namáhať nad rozumom. Rozumne uvažujúc, ako je možné súdiť iných na stupnici cnosti, keď jeho rozum mu ukazuje pravú tvár jeho priateľa [a to], že ho nenávidí? Čo o tom môže povedať svojmu telu? Prečo by sa mal podriadiť pred svojím priateľom? Odpoveď je taká, že si želá dosiahnuť D’vekut (priľnutie, jednotu) so Stvoriteľom, nazývaný „rovnocennosť formy“, t. j. nemyslieť na svoj vlastný prospech. Tak prečo je také ťažké sa podriadiť? Dôvod je ten, že sa musí zriecť svojej vlastnej ceny, a celý život, ktorý si želá prežiť, bude iba s ohľadom na jeho schopnosť pracovať v prospech iných, začínajúc láskou k druhým, medzi človekom a človekom, cez lásku k Stvoriteľovi.

Rabaš, Čo hľadať v zhromaždení priateľov

8. Aké dobré a aké potešujúce je pre priateľov spoločne zotrvávať v jednote! To sú priatelia – ako nerozlučne spolu sedia. Na prvý pohľad vyzerajú ako ľudia vo vojne, želajú si zabiť jeden druhého, [no] potom sa opäť vrátia do stavu bratskej lásky. Stvoriteľ – čo On o nich hovorí? „Aké dobré a aké potešujúce je pre priateľov spoločne zotrvávať v jednote!“ Slovo „spoločne“ naznačuje prítomnosť Božskosti medzi nimi. A čo viac, Stvoriteľ počúva ich rozhovor a Je nimi potešený a [vďaka nim je] spokojný.

Kniha Zohar s komentárom Sulam (rebrík), Aharei Mot, body 64-65

9. Vo verši „Ó, vy, ktorí milujete Pána, nenávidíte zlo; On zachováva duše Jeho svätých; On ich vyslobodzuje z ruky zlého“ vysvetľuje, že nestačí milovať Stvoriteľa a túžiť po odmene spočívajúcej v jednote so Stvoriteľom. Treba aj nenávidieť zlo.

Záležitosť nenávisti je vyjadrená nenávidením zla, nazývaného „vôľa prijímať“. A vidí, že nie je vôbec zručný (roz. nepozná spôsob), aby sa ho zbavil, a zároveň nechce prijať situáciu [takú, aká je]. A cíti škody, ktoré mu spôsobuje zlo, a tiež vidí pravdu, že sám nedokáže anulovať zlo, nakoľko je prirodzenou silou Stvoriteľa, ktorý do človeka odtlačil vôľu prijímať. […]

Z toho všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že treba horko nenávidieť vôľu prijímať, pretože všetka skaza vo svete pochádza iba z vôle prijímať. A cez nenávisť ju napravuje a odovzdáva sa Keduši (Svätosti).

Baal HaSulam, Šamati, 23. Vy, ktorí milujete Pána, nenávidíte zlo

10. Radujem sa z tých odhalených skazeností a tých, ktoré sa práve odhaľujú.

A na druhej strane ľutujem a ponosujem sa na skazenosti, ktoré sa doposiaľ ešte neodhalili, ale ktoré sú predurčené na to, aby sa objavili, pretože skrytá skazenosť je beznádejná, a jej vynorenie sa je veľkou spásou z Neba. Pravidlo je také, že nik nedáva to, čo nemá. Takže ak sa [skazenosť] práve zjavuje, niet pochýb, že to bolo tu, aby sa s tým začalo, ale bolo to [doposiaľ] skryté. Preto som šťastný, keď vylezú zo svojich dier, pretože keď na nich pohliadneš, stanú sa hŕbou kostí. […]

Taký je význam slov „Čokoľvek nájdeš, čo môžeš urobiť svojou silou, urob to.“ Keď je pohár plný, verš „Zlí sú porazení“ sa stáva pravdou. A keď sú zlí stratení, Svetlo a radosť prichádzajú na svet a [zlí] sú potom preč (t. j. sú mŕtvi).

Spisy Baala HaSulama, List č. 5

11. „A Faraón priviedol“ […] Izrael bližšie k pokániu. […]

… Izrael nenavštevuje Stvoriteľa v časoch spokojnosti, ale keď sú v tvŕdzi, a vtedy Ho všetci navštevujú. „Mohli iba šepkať modlitbu“ znamená, že všetci sa modlia modlitby a litánie a chrlia pred Ním modlitby. Kedy? „Tvoje trestanie pred nimi“, keď ich navštevuje Stvoriteľ s Jeho remeňom. Potom Stvoriteľ stojí nad nimi v Rachamim [milostiach] a víta ich hlasy, aby pomstil ich nepriateľov, a On nad nimi rozširuje milosrdenstvo.

Izrael sa približoval k moru a videl, ako sa more pred nimi stáva búrlivejším, jeho vlny sa vzpínali stále vyššie. Báli sa. Pozdvihli svoje oči a videli Faraóna a jeho armádu, a luky a šípy a boli vydesení. „A deti Izraela vykríkli.“ Kto spôsobil, že sa Izrael priblížil ich Otcovi v Nebi? Bol to Faraón, ako je napísané: „A Faraón priviedol bližšie.“

(chýbajúca časť textu)… ako bolo povedané, že…

BeŠalach [Keď Faraón vyslal] a Faraón priviedol bližšie, body 65-69

12. existuje vznešený účel pre všetko, čo sa deje vo svete, a volá sa to „kvapka zjednotenia“. Keď tí, čo bývajú v hlinených domoch, prechádzajú cez všetky tieto hrôzy, cez všetky okolnosti, v Jeho pýche, ktorá je z nich sňatá, v stenách ich sŕdc, ktoré sú tesne zapečatené prirodzenosťou samotného Stvoriteľa, sa otvára otvor a oni sa stávajú pripravení na vštepenie tejto kvapky zjednotenia do svojich sŕdc. Potom sa premenia ako hmota s odtlačkom a zjavne uvidia, že je to presne naopak – že práve v týchto strašných hrôzach vnímali celok, ktorý je sňatý cudzou pýchou. Tam a iba tam dlie samotný Stvoriteľ a práve tam On môže do nich vštepiť kvapku zjednotenia.

Baal HaSulam, Igrot, List č. 8

 

 

MATERIÁLY KE KONGRESU V RUMUNSKU

EU rum2015 new

Lekcia č. 3: Spojenie medzi nami je naše duchovné splodenie

1. Stvorenia po hriechu Adama HaRišona sa považujú za rozbité nádoby a mŕtvych, a to [preto, že] ich nádoby sú iba pre sebaprijatie, ktoré je oddelené od zdroja života. Majú iba malú iskričku od Rešimot de Ohr Chozer (Vracajúceho sa svetla), ktoré [v nich] ostalo a zostúpilo nadol, aby oživilo nádoby, čím môžu povstať pri vzkriesení mŕtvych.

Táto iskra je iskrou božskosti, ktorá je pozostatkom Ohr Chozer, a každý by ju mal pozdvihnúť, totiž prijať ju za účelom dávania, čo sa nazýva „pozdvihnutie“, t. j. pozdvihnutie MAN. Tým človek vytvára Bechinat Masach a Aviut, ktoré prijíma naplnenie zo strany Ohr Chozer, ktoré napĺňa nádoby podľa zaodenia sa Svetlom.

Rabašove spisy, Tretí zväzok, Ibur (A)

2. Keď sa skupina, ktorá bola založená určitými ľuďmi, spolu zhromažďuje, určite existuje niekto, kto chcel založiť práve takúto osobitnú skupinu. A preveroval týchto ľudí, aby videl, že sú na to vhodní, t. j. že každý z nich má iskru lásky k priateľom. A nakoľko iskra sama osebe nedokáže zapáliť Svetlo lásky, aby v nich svietilo, [všetci] súhlasili, že tým, že všetci medzi sebou spoja svoje iskry, vytvoria jeden veľký plameň.

Rabašove spisy, Prvý zväzok, Vždy by mal predávať trámy svojho domu

3. Vstup do služby (práce) Stvoriteľovi je stavom Iburu (počatia), čo je myslené tak, že anuluje svoju vôľu a vstupuje ako Ibur do lona svojej matky… A ruší (anuluje) svoju sebalásku, ktorá sa nazýva Malchut, ktorá sa pôvodne nazýva vôľa prijímať za účelom prijímať, a vstupuje do stavu nádob dávania, ktorý sa nazýva Bina.

A človek musí veriť, že prv, než bol zrodený, teda pred tým, než jeho duša vstúpila do jeho tela, bol v jednote so Stvoriteľom, a teraz túži po návrate a po tom, aby k nemu prilipol práve tak, ako pred svojím zostupom, a to sa nazýva Ibur, t. j. že sa úplne sám anuluje.

Rabašove spisy, Prvý zväzok, Ohľadne Jeniky (dojčaťa) a Iburu (tehotenstva/dozrievania)

4. Celý človek znamená, že už dosiahol stupeň „Tóra, Izrael a Stvoriteľ sú Jeden“. Z tohto dôvodu dosiahnutie Tváre (Parcufu) Šechiny je určite veľmi dôležité, nakoľko cieľom je dosiahnuť tento stupeň. No za účelom, aby dosiahol Tvár Šechiny, najskôr musí byť príprava… že iba ako pracuje pre lásku k ostatným, je schopný dosiahnuť jednotu so Stvoriteľom… A podstata prípravy, ktorá sa nazýva snahou, spočíva v tom, že sa musí pripraviť, aby anuloval svoje práva, a to samého seba… rozumej, že anuluje názor majiteľa a túži po Tóre,… ktorá sa nazýva zrušenie súhlasu. Preto sa stáva hosťom Stvoriteľa, ktorý je Majiteľom celého sveta.

Rabašove spisy, Prvý zväzok, Aká je výhoda práce oproti odmene

5. Prv, než sa dojča stane Iburom (stav tehotenstva/dozrievania), čím sa rozumie, že ho napravuje Vyšší. To vtedy, keď človek je ako embryo v lone svojej matky, kde sa embryo anuluje pred svojou matkou a nemá svoj vlastný názor, ako povedali mudrci: „Nenarodený vo svojej matke zje to, čo zje jeho matka“ a nemá žiadnu svoju vlastnú existenciu, aby kládol akékoľvek otázky, alebo urobil čokoľvek zo svojej vlastnej vôle […].

V tom čase môže kráčať so zatvorenými očami nad rozumom a veriť v múdrosť mudrcov a postupovať k záveru. To sa nazýva dozrievanie, pretože nemá žiadne ústa. […].

Rabašove spisy, Druhý zväzok, Čo v práci znamená „Pohár požehnania musí byť plný“

6. Ako môže inteligentná osoba v správnom stave mysle povedať, že je ochotná zrušiť svoju myseľ pred úplne každým, keď vie a cíti v sebe samej, že stojí na stupni stokrát vyššom než jej priateľ? Ale existuje „časť“ Bechinat a existuje „celok“ Bechinat a význam celku (kolektívu) je väčší než časť jednotlivca a každý by sa mal anulovať pred úplne každou časťou, pretože je súčasťou kolektívu. Osobitne kolektívu Izraela, hoci jeho jednotlivci nie sú takí dôležití, no ako súčasť celku každý a jeden individuálne je pre kolektív veľmi dôležitý.

A mal by anulovať svoje osobné potreby pred potrebami kolektívu,… preto sa musí prispôsobiť vonkajšiemu prostrediu, ktoré sa nazýva Bechinat konanie, a nazýva sa Bechinat urobím tak, aby ho všetky tieto anulovania ovplyvnili, a on bude schopný anulovať svoje myšlienky a názory pred Stvoriteľom.

Rabašove spisy, Tretí zväzok, Budeme konať a budeme počuť 2

7. Človek by nemal stáť sám bez ostatných a prosiť pre seba, dokonca ani v prípade, ak je to za účelom, aby priniesol uspokojenie svojmu Stvoriteľovi, okrem [prosby] za celý kolektív, pretože ten, kto prosí pre svoju vlastnú dušu, nebuduje, no skôr spôsobuje odsúdenie svojej duši…

Je to rovnaké [aj] v práci – keď sa niekto modlí osamote, vzďaľuje sa od kolektívu a poškodzuje svoju dušu.

Pre žiadneho jednotlivca z Detí Izraela nie je [dostupné] prebudenie, aby prosil o čokoľvek oddelene, nakoľko nik nemal nedostatok, pretože sa necítili oddelení a to bola ich sila, keď vyšli z Egypta so silnou rukou.

Každá osoba musí využiť všetku svoju silu, aby sa pripojili ku kolektívu Izraela vo všetkých svojich prosbách k Stvoriteľovi, v modlitbe a v práci… a boli spojení v tomto jedinom celku, koreni celého Izraela.

Baal HaSulam, Pri Chacham o Tóre, Ešte nie je čas zhromaždiť stádo

8. To hlavné je stav Iburu (počatia)… A je pre nás ťažkou prácou, aby sme sa stali Ubarom, rozumej, že vôľa prijať do seba príjme novú túžbu nazývajú „vôľa dávať“. A keď oceňuje stav Ubaru, rozumej, že vôľa dávať vstupuje dovnútra jeho vôle prijímať, to sa nazýva „Stvoriteľ vytvoril obraz v rámci obrazu“.

A musíme pochopiť význam zázraku, že „On vytvoril formu v rámci formy“. A ako sme už vysvetlili, toto je skutočné nóvum a pravý zázrak, pretože ide proti prírode, a iba Stvoriteľ môže zmeniť prirodzenosť; nie je to v rukách človeka. A toto je „Nová vec“, že Stvoriteľ vytvoril obraz dávania v obraze matky, ktorá je obrazom prijímania. A to sa nazýva „Keduša, ktorú Stvoriteľ podporuje“.

A preto je napísané: „Nie je nik taký svätý ako Stvoriteľ“, pretože „nie je nik iný okrem Teba“, pretože vo svete niet nikoho, kto by mohol zmeniť svoju prirodzenosť, aby vytvoril niečo iné vo vnútri nádoby, ktorú prijal od prírody, a to vôľu prijímať, a zmenil ju, aby tak následne mal novú prirodzenosť, ktorá sa nazýva „vôľa dávať“.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, Čo v práci znamená „Nie je nik svätý okrem Stvoriteľa, pretože nie je nik iný okrem Teba“

9. Hlavný účel zhromaždenia je ten, aby sa všetci zjednotili ako jeden a aby všetky ich prosby boli nasmerované k jedinému cieľu – k odhaleniu Stvoriteľa: „V každej Desiatke prebýva Šechina“. A celkom iste, keď je viac než desať, potom prichádza i väčšie odhalenie Šechiny (Božskosti) a každý jeden sa pripája k svojmu priateľovi… a anuluje sa pred ním a jeho priateľ [sa anuluje] pred ním, až kým nie sú všetci anulovaní. Preto pokiaľ je to zámerom zhromaždenia, potom prirodzene… sa k nim približuje [sám] Stvoriteľ… a zhromaždeniu Izraela sa odhaľujú dobré Chasadim (milosti), ktoré sú k nemu priťahované.

Rabi Klonimus Kalman HaLevi Epstein, Maor VaŠemeš, Parašat Vajechi

http://eurocongress.info/si/registration/

MATERIÁLY KE KONGRESU V RUMUNSKU

EU rum2015 new

Lekcia č. 2: Čo získavame zo spojenia?

  • Čo to znamená byť spojení? Čo získavame zo spojenia a čo v ňom cítime?
  • Aká je skupina, ktorá je v spojení?
  • Aký je nový život, ktorý cítime v spojení s európskymi skupinami?
  • Prečo nám dosiahnutie poskytuje pocit spojenia s Vyšším svetom?
  • Ako môžeme v Desiatke odhaliť to, kde je nádoba, kde je Svetlo, kde je Obklopujúce svetlo? Ako môžeme medzi sebou dosiahnuť veľkosť Kráľa?
  • „V zástupe ľudí je sláva Kráľa“ – Čo je kvantita a kvalita v práci v skupine a ako vzájomne závisia jedna na druhej?

1. Všetky svety, Vyššie a nižšie, a všetko v nich bolo stvorené iba pre človeka. To preto, že všetky tieto stupne a svety sú určené len na to, aby doplnili duše v miere D’vekutu, ktorý im chýbal v porovnaní s Myšlienkou stvorenia.

Na počiatku boli obmedzené a viseli dole stupeň po stupni a svet za svetom, dolu do nášho materiálneho sveta, aby priniesli dušu do tela tohto sveta, ktoré je úplne [zamerané na] prijímanie a nie na dávanie… To sa považuje za úplnú vôľu prijímať, ktorá nemá nič z formy dávania. V takom stave na človeka hľadíme ako na úplný protiklad Jeho a nejestvuje väčšie vzdialenie sa, než je toto.

Následne prostredníctvom duše, ktorá sa do neho odieva, sa zaoberá Tórou a Micvot, a tak získava formu dávania ako jeho Tvorca, pomaly a postupne, cez všetky stupne zdola Nahor,… čo sú iba stupne a miery vo forme túžby dávať. Každý vyšší stupeň znamená, že je vzdialenejší túžbe prijímať a bližší dávaniu, až kým nie je človek odmenený tým, že je úplne dávajúci a neprijíma nič pre seba samého. Tak je človek zavŕšený pravým D’vekutom s Ním, pretože toto je jediný dôvod, pre ktorý bol stvorený.

Baal HaSulam, Uvedenie k Úvodu k múdrosti kabaly, bod 9

2. Najskôr bola stvorená iba jediná duša, a to duša Adama HaRišona… Tá istá duša existuje vo všetkých deťoch Izraela, úplná v každom jednom z nich… nakoľko duchovno je nedeliteľné a nemôže byť rozdelené. Predsa však hovoríme, že jestvuje 600 000 duší a iskry duší sa javia, akoby boli rozdelené silou tela každého človeka. Inými slovami, najskôr [ho] telo oddeľuje a úplne mu upiera žiarenie duše a [až] silou Tóry a Micvy sa telo očisťuje a v rozsahu jeho očistenia ho ožaruje spoločná duša.

Z tohto dôvodu v telesnom tele jestvujú dve rozlíšenia (aspekty):

V prvom rozlíšení človek pociťuje svoju dušu ako jedinečný orgán a nerozumie, že sa jedná o celok Izraela. A to je skutočne chyba; teda spôsobuje spolu s vyššie uvedeným.

V druhom rozlíšení pravé Svetlo duše Izraela nesvieti naňho v celej svojej osvetľujúcej sile, ale iba čiastočne, [a to] v miere, v ktorej sa sám očistil tým, že sa navrátil ku kolektívu.

Znakom úplnej telesnej nápravy je to, keď cíti, že v celom Izraeli existuje jedna duša, v úplne každom z nich, a preto sa necíti ako jednotlivec, keďže závisí na ostatných. V tom čase je úplný, bezchybný a duša naňho žiari v celej svojej sile, ako sa javila u Adama HaRišona.

Spisy Baala HaSulama, 600 000 duší

3. Ak nastavíme naše srdcia na zodpovedanie iba jednej preslávenej otázky,… a to: „Aký je zmysel môjho života?“ Inými slovami, tieto mnohé roky nášho života, ktoré nás stoja tak veľa, a mnohé bolesti a muky, ktoré pre ne trpíme, aby sme ich zavŕšili doplna, kto je tým, kto si ich užíva? Alebo ešte presnejšie, koho [tým] potešujem?

… Skutočne treba vyriešiť túto veľkú hádanku, ktorú cituje verš: „Okús a uzri, že Pán je dobrý.“ Tí, ktorí dodržiavajú Tóru a Micvot správnym spôsobom, sú tí, ktorí ochutnávajú chuť života. Sú to oni, ktorí vidia a svedčia, že Pán je dobrý, ako povedali naši mudrci, že On stvoril svety, aby činil dobro Jeho stvoreniam, pretože to je správanie Dobra, ktoré činí dobro.

No tí, ktorí zatiaľ neokúsili chuť života v dodržiavaní Tóry a Micvot, nemôžu cítiť a chápať, že Pán je dobrý, ako hovoria naši mudrci, že keď nás Stvoriteľ stvoril, Jeho jediným účelom bolo činiť nám dobro.

Baal HaSulam, Úvod do Štúdia desiatich Sefirot (TES), body 2-3

4. Sú podobní červovi, ktorý sa zrodil vo vnútri horkého plodu. Žije tam a domnieva sa, že celý Stvoriteľov svet je práve taký horký, tmavý a malý ako ten horký plod, v ktorom sa zrodil. Ale akonáhle červ prehryzie šupku a vyhliadne von, zvolá v úžase: „Myslel som, že celý svet mal rozmery horkého plodu, v ktorom som sa zrodil, a teraz pred sebou vidím veľký, krásny a úžasný svet!“

Tak aj tí, ktorí sú ponorení do Klipy (j. č. pre Klipot) vôle prijímať, s ktorom sa zrodili, a nepokúšajú sa použiť jedinečné korenie, ktorým je praktická Tóra a Micvot a ktorým môžu prelomiť túto tvrdú Klipu a zmeniť ju na túžbu poskytovať uspokojenie Tvorcovi. Je isté, že musia pochopiť svoju bezcennosť a prázdnotu, to, akými skutočne sú, a nemôžu porozumieť, že táto veľkolepá skutočnosť bola vytvorená iba pre nich.

Skutočne, ak by sa boli bývali zaoberali Tórou a Micvot, aby poskytovali uspokojenie ich Tvorcovi so všetkou požadovanou čistotou, a pokúšali by sa prelomiť Klipu vôle prijímať, v ktorej boli zrodení, a prevzali [na seba] túžbu dávať, ich oči by sa okamžite otvorili a oni by uvideli [vidieť možno iba v Odrazenom svetle, podobne ako v našom svete, t. j. v reakcii na vonkajšie pôsobenie svojou clonou, t. j. odporom voči egoizmu] a dosiahli pre seba všetky stupne múdrosti, inteligencie a jasnej mysle, ktoré pre nich boli pripravené v Duchovných svetoch. Potom by si [aj] sami povedali, čo hovorili naši mudrci: „Čo povie dobrý hosť? ‚Všetko, čo hostiteľ pripravil, urobil len pre mňa.‘“

Spisy Baala HaSulama, Úvod do Knihy Zohar, bod 40

5. Keď prichádza, aby miloval iných, je v priamom D’vekute, ktorý je rovnocennosťou formy s Tvorcom, a súčasne s tým človek vychádza zo svojho úzkeho sveta naplneného bolesťou a prekážkami do večného a širokého sveta dávania Pánovi a ľuďom.

Spisy Baala HaSulama, Podstata náboženstva a jeho účel

6. Ten, kto túži slúžiť Stvoriteľovi v Pravde, musí v sebe obsiahnuť celé stvorenie a zjednotiť sa so všetkými dušami, byť s nimi spojený a oni s ním [v dokonalej jednote]. To znamená, že by v ňom nemalo zostať nič okrem toho, čo je nevyhnutné pre to, aby sa spojil so Šechinou. Aby sme to dosiahli, musíme sa navzájom priblížiť jeden k druhému a byť spojení s mnohými ľuďmi, pretože podľa počtu ľudí, ktorí slúžia Stvoriteľovi, im bude odhaleného viac Svetla Šechiny. Preto sa musí spojiť so všetkými ľuďmi a celým stvorením, až kým všetko nepozdvihne k svojmu koreňu pre nápravu Šechiny.

Z knihy Prápor nad táborom Efraim, Parašat BeŠalach

7. Mali by ste vedieť, že jestvuje veľa iskier svätosti v každom jednom [členovi] v skupine. Keď zhromaždíte všetky iskry svätosti na jedno miesto ako bratia, s láskou a priateľstvom, určite na chvíľu dosiahnete vysoký stupeň svätosti od Svetla života.

Spisy Baala HaSulama, List č. 13

8. Je napísané: „V zástupe ľudí je Kráľova sláva“. Z toho vyplýva, že čím viac ľudí je tu, [aby sa zhromaždilo,] sila mnohých má väčší účinok, najmä si predstavujeme väčšiu atmosféru veľkosti a dôležitosti Stvoriteľa. Potom každý jeden človek cíti vo svojom tele, že chce konať všetky svoje činy v prospech Svätosti, čo je dávaním Stvoriteľovi. Ráta sa mu ako veľká česť, že môže byť zhromaždený s ostatnými ľuďmi, ktorí sú odmenení tým, že slúžia Kráľovi. Potom ho každý malý čin, ktorý robí, napĺňa radosťou a potešením, lebo teraz má čosi, čím môže slúžiť Kráľovi, a tak môže prežiť [celý] deň vo svete šťastia a radosti.

Rabaš, Šlavei HaSulam, Pravidlá zhromaždenia

9. Keď začína cítiť lásku k svojmu priateľovi, okamžite sa v ňom začína prebúdzať radosť a potešenie, pretože pravidlo je také, že novinka pobaví. Láska jeho priateľa k nemu je preňho niečím novým, pretože [doposiaľ] vždy vedel, že iba on sa staral o svoje vlastné dobro. Ale vo chvíli, keď zistí, že sa oňho stará [aj] jeho priateľ, vyvoláva to v ňom nesmiernu radosť a viac sa nedokáže starať o seba samého, pretože človek sa môže namáhať, iba ak cíti potešenie. A nakoľko začína cítiť potešenie v tom, že sa stará o svojho priateľa, prirodzene viac nemôže myslieť na seba.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 40

10. A keď som raz získal odev lásky, iskry lásky vo mne okamžite začínajú žiariť. Srdce začína túžiť po zjednotení s mojimi priateľmi a zdá sa mi, že moje oči vidia mojich priateľov, moje uši počujú ich hlasy, moje ústa k nim hovoria, ruky [ich] objímajú, nohy tancujú v kole, v láske a radosti spolu s nimi a ja prekračujem svoje telesné obmedzenia. Zabúdam na obrovský rozdiel medzi svojimi priateľmi a mnou a medzi nami viac nestojí ani krajina, ktorá sa rozprestiera v nedozerných vzdialenostiach. Je to akoby moji priatelia stáli priamo v mojom srdci a videli všetko, čo sa tu deje, a ja sa začínam hanbiť za svoje malicherné činy proti svojim priateľom. Potom jednoducho opustím telesné nádoby a zdá sa mi, že na svete viac niet [inej] skutočnosti, lež mojich priateľov a mňa. Potom aj moje „ja“ je zrušené a ponorené – spojené s priateľmi, až kým nestojím a nehlásam, že nie je iná skutočnosť vo svete – iba priatelia.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 8

11. Je známe, že to hlavné je pravé spojenie medzi priateľmi a to je príčina pre všetky spásy a utíšenie Dinim,… aby sme sa zhromaždili spolu v láske a bratstve a priateľstve. Tým… sú všetky Dinim odstránené a sú osladené Rachamim (milosťami) a cez spojenie sa svetu ukazujú dokonalé milosti a odhalené Chasadim.

Rabi Kalman HaLevi, Maor VaŠemeš, Parašat Devarim

http://eurocongress.info/si/registration/

MATERIÁLY KE KONGRESU V RUMUNSKU

EU rum2015 new

Lekce č. 1 Potreba spojenia

Čo sme dosiahli na predchádzajúcich kongresoch; aký je účel kongresu a nového stupňa, ktorý musíme dosiahnuť?
Kde získame potrebu po spojení a za akým účelom?
Prečo to neurobí Stvoriteľ sám, ale úmyselne nás rozptyľuje a vytvára pre nás náročné podmienky, aby sme hľadali spojenie?

1. Zámerom spojenia bolo, aby sa všetci spojili do jedného spoločného zväzku a plnili vôľu Stvoriteľa. Ako je napísané: Adam HaRišon povedal všetkým stvoreniam: poďme a klaňajme sa a pokľaknime pred Stvoriteľom. No to bolo zmarené pre hriech, a to až tak, že ani najväčší z generácie neboli schopní sa spojiť v službe Stvoriteľovi, okrem niekoľkých izolovaných jednotlivcov. Náprava tohto stavu začala generáciou Plagy (rozdelenia), keď sa začalo rozdelenie ľudskej rasy. Náprava začala spoločenstvami a zhromaždeniami ľudí, aby slúžili Stvoriteľovi. Začalo to Abrahámom a jeho potomkami: zhromaždilo sa spoločenstvo, aby slúžili Stvoriteľovi. Abrahám vyšiel a volal meno Stvoriteľa, až kým sa okolo neho nezhromaždilo veľké spoločenstvo, ktoré bolo nazvané „ľudia domu Abrahámovho“. Toto spoločenstvo rástlo a zväčšovalo sa, až kým sa nestalo „zhromaždením Izraela“… A koniec nápravy sa uskutoční v budúcnosti, keď Všetci budú zjednotení do Jedného, aby konali Tvoju vôľu s dokonalým (celým) srdcom.
Rabi Š’muel Borenstein, Meno od Šmuela, Parašat Ha’azinu

2. … účelom Stvorenia [už] od čias, kedy On stvoril Svoje Stvorenie, je odhaliť Jeho božskosť ostatným. To preto, že odhalenie Jeho božskosti preniká stvorením ako potešujúca štedrosť, ktorá neustále rastie, až kým nedosiahne želanú mieru. A tým sa nízki pozdvihujú pravým rozpoznaním a stávajú sa Jeho kočiarom a lipnú na ňom, až kým nedosiahnu svoju konečnú nápravu. (…) Z toho vyplýva, že účel celého Stvorenia je taký, aby boli nízke stvorenia schopné dodržiavaním Tóry a Micvot pozdvihnúť sa vždy vyššie nahor, neustále sa vyvíjať, až kým nebudú odmenení D’vekutom (jednotou) so Stvoriteľom.

Ale tu prichádzajú kabalisti a pýtajú sa, prečo neboli stvorené v tomto vysokom stave priľnutia, aby začínali práve s ním? Aký dôvod On mohol mať, že nás zaťažuje týmto bremenom a touto prácou pre Stvoriteľa a Tórou a Micvot? A odpovedali: „Kto pojedá, čo nie je jeho, bojí sa pozrieť do Jeho tváre.“ To znamená, že ten, kto pojedá a užíva si plody práce svojho priateľa, obáva sa pozrieť do jeho tváre, pretože tým sa stáva stále viac a viac zahanbený, až kým nestratí svoju ľudskú formu. A pretože to, čo vychádza z Jeho celosti (dokonalosti), nemôže obsahovať nedostatok, On nám dáva priestor, aby sme si sami zaslúžili našu vznešenosť cez našu prácu na Tóre a Micvot.

[…] pretože potom potešenie a radosť, ktoré prichádzajú od Neho k nám, to znamená všetko, čo je zahrnuté v D’vekute s Ním, toto všetko bude naším vlastným majetkom, o ktorý sme sa zaslúžili našou vlastnou snahou. Potom sa budeme cítiť ako jeho majitelia, bez ktorého pocitu nemožno mať pocit úplnosti (plnosti).
Baal HaSulam, Matan Torah (Dar Tóry), body 6-8

3. Je napísané v svätom Zohare: „Ktokoľvek plní prikázanie Tóry a kráča po Jeho cestách, akoby tak činil Hore. Stvoriteľ povedal: Je to, akoby ma vytvoril. A každý by mal porozumieť významu, že ktokoľvek kráča po ceste Stvoriteľa, vytvára Stvoriteľa. Ako niekto môže vôbec myslieť na takú vec?

Vieme, že „celá zem je plná Jeho slávy“, a tak by mal každý človek veriť; no Stvoriteľ vytvoril ukrytie, a preto Ho nik nemôže vidieť, čím poskytol miesto pre výber – kde existuje viera veriť, že „Stvoriteľ napĺňa celú zem a je obsiahnutý v celej zemi“. Keď sa človek zaoberá Tórou a Micvot a dodržiava prikázanie výberu, potom sa mu odhaľuje Stvoriteľ, aby videl, že Stvoriteľ vládne svetu.

Z toho vyplýva, že si z Neho robí kráľa, aby nad ním kraľoval, čo znamená, že cíti, že práve Stvoriteľ je vládcom celého sveta, a to sa nazýva, že si robí zo Stvoriteľa kráľa nad sebou. Kým dosiahne tento pocit, kraľovanie Stvoriteľa je v skrytosti. O tom hovoríme: „V ten deň Stvoriteľ bude Jeden a Jeho meno Jedno“, čo znamená, že sláva Jeho kráľovstva nám bude odhalená. To je celá náprava, ktorú musíme v tomto svete konať, a tým pokračujeme v tom najlepšom vo svete, kde všetko dávanie Hore pokračuje prácou na Tóre a Micvot s úmyslom, aby Jeho kráľovstvo nad nami pokračovalo.
Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 76

4. Samotný Stvoriteľ kladie jeho ruky na dobrý osud tým, že mu poskytuje život plný potešenia a uspokojenia v telesnom živote, ktorý je plný utrpenia a bolesti […]. A jeho výber sa vzťahuje iba na posilňovanie. To preto, že tu určite existuje veľké úsilie a námaha prv, než očistí svoje telo, aby bol schopný dodržiavať Tóru a Micvot správnym spôsobom: nie pre svoje vlastné potešenie, ale aby priniesol potešenie svojmu Tvorcovi, čo sa nazýva Lišma (pre Jej meno). Iba týmto spôsobom získa život plný šťastia a príjemností, ktorý prináša dodržiavanie Tóry.

No prv, než dôjde k tomuto očisteniu, určite má výber, aby sa dobre posilnil všetkými možnými prostriedkami a taktikami. A tiež by mal robiť všetko, čo jeho ruka nájde silu urobiť, až kým nezavŕši prácu očistenia, a [potom] nepadne pod ťarchou svojho bremena na pol ceste.
Baal HaSulam, Úvod do Štúdia desiatich Sefirot (TES), bod 10

5. ak [aj] vidíme, že sú dve časti Tóry: prvá – Micvot medzi človekom a Bohom a druhá – Micvot medzi človekom a človekom, obe sú [v skutočnosti] jedným a tým istým. To znamená, že ich skutočný účel a želaný cieľ je jeden, a to Lišma.

Nie je rozdiel, či niekto pracuje pre svojho priateľa alebo pre Stvoriteľa. […] Tak keď niekto zavŕši svoju prácu v láske a dávaní pre svojho blížneho a príde k najvyššiemu bodu, zároveň [tým] zavŕši svoju lásku a dávanie pre Stvoriteľa. V takom stave nie je žiaden rozdiel medzi týmito dvomi, pretože čokoľvek je mimo svojho tela, t. j. svojho sebazáujmu, čo sa posudzuje rovnako – buď ako dávanie svojmu priateľovi alebo ako poskytovanie uspokojenia svojmu Tvorcovi.

A práve o tom Hillel Hanasi predpokladal, že „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ je konečný cieľ v praxi. To z dôvodu, že je najjasnejšou formou pre ľudstvo.

Nemali by sme sa nechať pomýliť činmi, pretože sú nám predkladané pred oči. Vieme, že ak predídeme naše vlastné potreby, je to dávanie. Z tohto dôvodu Hillel nedefinuje cieľ ako „A budeš milovať Pána svojho Boha celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou“, pretože sú skutočne jedným a tým istým. Je to tak z dôvodu, že každý by mal tiež milovať svojho priateľa celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou, pretože to je zmysel slov „ako seba samého“. Napokon každý určite miluje seba samého celým svojím srdcom a dušou a silou, ale pokiaľ ide o Stvoriteľa, môže sám seba klamať (roz. nemá istotu, že ho skutočne miluje), a pokiaľ ide o jeho priateľa, je to vždy [jasne] ukázané [aj] jeho očiam (roz. vie, či ho skutočne miluje).
Baal HaSulam, Láska k Stvoriteľovi a láska k stvoreniam

6. na imaginárnom telesnom mieste dúfajme, že priblížime [naše] srdcia… a fyzický čin prináša jednotu, ako je povedané: „A všetci sa stanú jednou spoločnosťou (skupinou).“ V takom stave bude jednoduchšie „činiť Tvoju vôľu z celého srdca“.

To preto, že zatiaľ čo nie je iba jedna spoločnosť (skupina), je ťažké pracovať z celého srdca. Namiesto toho časť srdca zostáva pre svoj vlastný prospech a nie v prospech Stvoriteľa. O tom sa hovorí v Midraši Tanhuma: „‚Dnes sa držíte‘ ako deň, ktorý v niektorých chvíľach žiari a inokedy potemnie – tak je to s vami. Keď je pre vás tma, bude pre vás svietiť svetlo sveta, ako je napísané: ‚A Pán bude pre teba večným svetlom.‘ Kedy? Keď ste všetci jednou spoločnosťou (skupinou)… Podobne zistíš, že Izrael nebude spasený, kým všetci nebudú jednou spoločnosťou (skupinou), ako je napísané: ‚V týchto dňoch a v tom čase, hovorí Pán, deti Izraela prídu, oni a synovia Júdu spoločne.‘ A keď sa zjednotia, príjmu tvár Božskosti (Šechiny).“
Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 34

7. Niekoľko jednotlivcov sa musí stretnúť s túžbou opustiť sebalásku, ale [sú] bez dostatočnej sily a ohľadu na dávanie (roz. dôležitosti vo vzťahu k dávaniu), aby sa stali nezávislí, bez pomoci zvonku. Teraz ak sa títo jednotlivci, ak sa každý z nich pred ostatnými anuluje, nakoľko každý z nich má prinajmenšom potenciál lásky k Stvoriteľovi, hoci ju (túto lásku) nemôžu v skutočnosti zachovávať (dodržiavať), potom keď sa každý spojí so skupinou a anuluje sa pred ňou, stanú sa jedným telom.

Napríklad, ak je v takom tele desať ľudí, toto telo má desať krát viac sily, než má jeden človek. No to za podmienky, keď si každý myslí, že teraz prišiel za účelom anulovania sebalásky. To znamená, že nebude zvažovať, ako teraz [môže] uspokojiť svoju vôľu prijímať, ale bude myslieť tak veľmi, ako to je len možné, iba na lásku k druhým. To je jediný spôsob pre nadobudnutie túžby a potreby dosiahnuť nové vlastníctvo, nazývané „vôľa dávať“.

Napokon, cez lásku k priateľom môže každý dosiahnuť lásku k Stvoriteľovi, t. j. túžbu po tom, aby poskytoval Stvoriteľovi uspokojenie. Z toho vyplýva, že iba tak získa potrebu a porozumenie, že dávanie je dôležité a nevyhnutné, a toto k nemu prišlo cez lásku k priateľom.
Rabašove spisy, Prvý zväzok, „Láska k priateľom“ (1984, č. 6)
http://eurocongress.info/si/about-the-one-europe-kabbalah-convention/

Kabalista je vědec, není ale obyčejný

Otázka: Kdo je kabalista? Vidí něco, co my nevidíme, cítí to, co my necítíme? Má v sobě něco zázračného? Jak se člověk stane kabalistou? Dejte nám odpověď na všechna tajemství do kterých je zahalená kabala.
Odpověď: Kabalista je vědec, není ale obyčejný. Zkoumá svět a chce pochopit kořeny všeho, co se odehrává, chce vědět, proč je všechno takto uspořádané, odkud pochází a kam kráčí. Je to člověk, který má vnitřní potřebu porozumět světu ve kterém žije a zjistit, co od něj tento svět očekává.
Je to člověk ve kterém se narodila otázka, která v něm hoří a nedává mu klid: „Proč jsme dostali tento život? V čem je jeho význam?“. V dnešní době tato otázka trápí mnoho lidí, ale v minulosti to bylo osudem vyvolených.
První Kabalista byl „první člověk“, Adam, který žil před 5775 lety. Adam otevřel tajemství života a napsal o tom knihu. Samozřejmě, že lidé žili dávno před ním. Ale Adam je považován za prvního člověka, protože otevřel vnitřní podstatu přírody, skrytou sílu, která stojí za všemi vnějšími jednotlivými silami, které se před námi objevují.
Žijeme v takové realitě, jejíž určitá část je pro nás otevřena, a ta druhá – je skrytá. Pokaždé rozkrýváme ještě nějakou část reality a tak postupujeme. Ale existuje taková realita, která od nás zůstává skrytá dokud nezměníme sami sebe.
Skrytá realita je nepatrná pro naše smysly. Jsme omezeni pěti smysly: zrak, sluch, čich, chuť a dotek, ale realita je mnohem širší. Nevíme nic o tom, co není zahrnuto v rozsahu našich smyslů.
Umíme jej jen trochu zvětšit: zlepšit vidění pomocí mikroskopu a dalekohledu, sluch – radary, vymýšlíme nejrůznější zařízení a senzory. Ale ve skutečnosti, to je jen malý přírůstek do našich přirozených smyslů, oči dál vidí, uši lépe slyší.
V podstatě ani nevíme, jaké smysly nám vůbec chybí. Svět je mnohem bohatší a rozmanitější, ale nevíme o tom nic. Jsou další, vyšší dimenze, rozsáhlejší, než je obvyklá pozemská skutečnost, které by se pro nás mohly otevřít, ale my nejsme schopni je vnímat.
Rozvoj vědy přivádí člověka k takovému bodu, kde existuje domněnka, že by mělo být něco jiného za hranicí našeho světa. Ale kde jsou ty dveře, přes které můžeme vystoupit z vlastní přirozenosti a vstoupit do rozměru, který teď neznáme a necítíme?
Například, všichni lidé by byli slepí. Nějak bychom se bez zraku usadili v tomto světě, aniž bychom si byli vědomi, že nám něco chybí. A stejně tak nemáme podezření, že nám chybí velmi důležitý smyslový orgán – obecný pocit vyšší moci, který všechno organizuje a všechno ovládá.
Necítíme tuto sílu a svůj vztah s ní, je od nás skrytá, jako by vůbec nebyla. Ale ve skutečnosti nejsme pouze rozvinutí na to, abychom ji odhalili a pochopili.
Pokračování příště…
[# 165302]
Z programu na radio stanici 103FM, 02.08.2015

Materiály z kongresu v New Jersey “Uzavřít kruh”, 24-26.07.2015

kruh

Lekce №2. Záruka

1. Hlavní kořen záruky pochází od obdržení Tóry, když si celý národ Izraele byl garanty. To je způsobeno tím, že duše Izraele jsou ve svém kořeni považovány za jednu duši, jak se říká „každá duše přijde do domu Jákobova“, což znamená jediná duše, protože pochází z kořene jednoty, a proto celý národ Izraele jsou si garanty jeden druhému při darování Tóry.

Sbírka zákonů Chošen ha Mišpat, Zákony večera. Zákon 5.

2. Celý Izrael je ve vzájemné záruce, což znamená, že jejich světla a existence jsou navzájem spojeny. A proto je nám, synům Izraele, přikázáno „Milovat bližního svého jako sám sebe.“

Rabín Menachem Mendel z Vitebsku, „Plod země“

3. Stvořitel bude potěšen stvořením, když se celý národ Izraele sjednotí v jednom svazku a nebude mezi nimi žádná nenávist, závist a rivalita a všichni budou myslet na dokonalost a blaho přítele. Potom se Stvořitel bude radovat ze stvoření a o tom je řečeno – Stvořitel bude spokojen se svými činy.

Tím je možné trochu vysvětlit napsané: „miluj bližního svého jako sám sebe – Já Stvořitel“ – to jest, pokud bude milovat svého bližního jako sám sebe, pak Já Stvořitel – budu uvnitř Vás a budu milovat Vás oba.

Kniha „Zhoř le Miriam“, .díl 11.

4. A když začíná cítit lásku přátel, okamžitě se v něm probouzí radost a potěšení. […] Jelikož to, že ho přítel miluje – to je pro něj něco nového, protože vždy věděl, že se pouze on sám staral o své zdraví a blaho.

Ale v okamžiku, kdy zjistil, že se o něj přítel stará, probouzí to v něm nepopsatelnou radost a už není schopen se starat jen o sebe. […] A protože v tom, když se stará o přítele, začíná cítit potěšení, není potom schopen myslet na sebe.

Rabaš, sv. 2. Dopis 40

5. Člověk se musí vždy modlit za přítele, vždyť pro sebe nemůže udělat nic, protože sám sebe nemůže propustit z vězení. Ale ve prospěch přítele dostane odpověď hned. A tak se každý musí modlit za přítele, a stane se, že každému se jedná o přání druhého. A o tom je řečeno, že Israel ručí za sebe navzájem.

Kniha Noama Elimelecha „Svazek růže“

6. Tóru a přikázání není možné dodržovat jinak než prostřednictvím záruky, když každý ručí za přítele. Hlavní práce v Tóře – touha po jednotě, takže každý, kdo chce vzít na sebe práci na Tóře a přikázáních … by měl být zapojen do společenství Israele se záměrem dosáhnout jednoty.

Tímto se stanou garanty jeden druhému v momentu přijímání Tóry, protože jakmile budou chtít obdržet Tóru, musí potom okamžitě být spolu jako jeden, aby se mohli zapojit do touhy. A pak se samozřejmě každý stává ručitelem svému příteli, protože všechno, co je jednotné, je důležité.

A pravě tím, že každý dostává za přítele ve stavu jednoty, pouze tak mohou dodržovat Tóru, a bez toho není možné splnit Tóru, protože nejdůležitější věcí v lásce a jednotě – je touha, když každý plní přání přítele tak, že není rozdíl mezi jejich přáními, všechny se zapojí do jedné touhy, a tím se včleňují do přání Vyššího, což je cíl jednoty.

Rabín Nachman z Braclavi, „Likutei Alahot“ Zákony arvuta 5.

7.  Pokud se 600,000 lidí již nebude zabývat naplněním vlastních potřeb a nebudou mít žádný jiný smysl života, než bránit zájmy svých bližních tak, aby neměli žádnou potřebnost a budou se tím zabývat s velkou láskou, celým svým srdcem a duší, plně v souladu s přikázáním „Miluj bližního svého jako sám sebe.“, pak není pochyb, že nikdo z národa nebude mít potřebu starat se o vlastní existenci.

A poté, jakmile s tím celý národ souhlasil, okamžitě jim byla darována Tóra, protože teď se stali schopnými ji dodržovat.

Ale dříve, než se rozrostli do velikosti celého národa, a co více v době praotců, když v zemi byli jen jednotlivci, nebyli tedy schopni skutečně Tóru dodržovat tak, jak je to požadováno.

Baal HaSulam, „Matan Tóra“, část 15.

[#163332]

Jednota – je zárukou věčného života

Sobectví se rozrostlo natolik, že nás zcela rozděluje. Člověk již není schopen být v harmonii, v míru ani sám se sebou. Proto se staly tak populární drogy, antidepresiva, každý potřebuje osobního psychologa.
To vše ukazuje na to, že se musíme vrátit k jednotě, protože to je ústředním bodem našeho zdraví.
Všechny nemoci se vyskytují v těle v důsledku nedostatku řádné komunikace mezi jeho orgány, neumožňuje to systémům fungovat ve vzájemné harmonii. V minulých stoletích, lékaři léčili pacienty pravě na tomto principu, pomocí různých způsobů vraceli tělo do harmonického stavu.
Ale za posledních dva nebo tři sta let od počátku technologického pokroku, lidé zapomněli, že harmonie těla – je klíčem k jeho zdraví, a přestali se o to starat.
Moderní medicína bojuje s každým onemocněním samostatně, pro každou nemoc používá speciální chemikálii, namísto vracení těla k harmonické jednotě.
A v této otázce také přijdeme k odhalení zla, pochopíme, že jen spojením mezi sebou dokážeme vyléčit naše těla. Metodika spojení, kterou nabízí kabala, nám zajistí zdraví těla i duše, přátelské rodinné vztahy, naučí nás jak vychovávat děti, jak vybudovat správně fungující společnost a dobrý svět.
A co je nejdůležitější, pocítíme vyšší sílu ukrytou v přírodě, a prostřednictvím vzájemné integrace dosáhneme nového úrovně rozvoje, spojíme se s sílou která nás stvořila jako jedno přání. K tomuto přání se vrátíme, sloučením s vyšší sílou.
Pak lidé nebudou umírat, protože smrt – je důsledek sil separace. Místo smrti, bude člověk cítit vzestup do dalšího úrovně existence. Důsledkem našeho spojení s ostatními, přes nás bude procházet energie, výměna informace, znalosti, a díky této cirkulaci dosáhneme věčného života.
Toho všeho může dosáhnout každý – tady, v tomto životě na tomto světě! Měli bychom se radovat z toho, že máme k dispozici tak unikátní a jedinečnou vědu, odpovídající na všechny naše dotazy a přivádějící nás k dokonalosti. Jsem rád, že na světě už je tolik lidí, kteří jdou cestou odhalení vyšší moci.
[# 163754]
Z předběžné lekce kongresu Guadalajara, Mexiko, 17/07/2015

Materiály ke kongresu v New Jersey „Uzavřít kruh“, 24-26.07.2015.

Lekce №1: Desítka jako duchovní nádoba

Starověké zdroje o desítce

 

1. Je řečeno: „Byl jsem světec mezi syny Izraele,“ vše, co je ve svatosti, nemůže být méně než deset.

Babylónský Talmud, Brachot, str. 23/2

2. Rabi Jose ben Halafta řekl: „Deset, kteří sedí a zabývají se Tórou – Šechina přebývá mezi nimi, jak je psáno (Žalm 82): Stvořitel je přítomen ve vyšším shromáždění.“

3. I odhaloval Rabi Šimon bar Yohai tajemství Tóry a přátelé naslouchali jeho hlasu a spojili se s ním, aby se do této práce zapojili,  každý byl zodpovědný za svoji část.

Ramchal, Adir ba Marom 24.

4. Seděli v kruhu, objímali se v přátelské jednotě jako Sanhedrin, tak, že všichni se navzájem viděli a každý poslouchal každého z přátel, a diskutovali spolu tak dlouho, dokud nepadlo rozhodnutí jako zákon.

Rašiho komentář k Babylónskému Talmudu, traktát Chólin

5. Izrael bude osvobozen nikoliv z důvodu potíží, otroctví, utrpení, šílenství nebo potřebě jídla, ale kvůli 10 lidem, kteří sedí spolu a každý čte a opakuje s přítelem a jde slyšet jejich hlasy …

Kniha rabbi Eliyahu, část 14.

6.105. Velice milován je Izrael Stvořitelem a v každém místě, kde se nacházejí, je Stvořitel mezi nimi, protože je ve své lásce nikdy neopouští. Jak je řečeno: „Nechť Mi postaví Chrám a Já budu mezi nimi.“ „Nechť Mi postaví Chrám“ – jednoduchý Chrám, protože jakýkoliv dům jednoty na světě se nazývá Chrám. „A Já budu přebývat mezi nimi“ – protože Šechina je již v domě shromáždění.

106. Šťastný je člověk, který byl mezi prvními deseti v domě shromáždění, protože díky nim vzniká kompletní shromáždění, které zahrnuje nejméně deset lidí. A oni jsou první požehnáni Šechinou. A je zapotřebí, aby bylo všech deset lidí zároveň v domě shromáždění, ne jen někteří z nich, aby byla plná účast všech členů. Protože všech deset pohromadě jsou jako části jednoho těla, v němž přebývá Šechina.

Kniha Zohar, kapitola „Naso“.

7. Existuje jen jedno řešení – spojit se několika lidmi, kteří mají malou možnost se dostat ven z pod vlády egoismu, do jedné skupiny. Každý člen této skupiny se musí anulovat ve vztahu k druhému a mít v potenciálu lásku ke Stvořiteli.

Sjednocením do takové skupiny a potlačením vlastního egoismu ve vztahu ke svým přátelům se vytváří nový základ. A je-li například ve skupině deset členů, pak tato nový základ bude mít sílu 10 krát větší, než byla u každého zvlášť.

Ale je tu podmínka: když se tito lidé spojí do skupiny, musí každý z nich přemýšlet o tom, jak potlačit svůj egoizmus a ne o tom, jak uspokojit svoji touhu přijímat. Pouze tímto způsobem bude moci získat novou vlastnost – přání odevzdávat.

A přes lásku k přátelům může přijít k lásce ke Stvořiteli, tj. bude chtít poskytnut radost Stvořiteli. Ukazuje se, že touha odevzdávat je velmi důležitá a nezbytná, a dá se obdržet jen s pomocí svých přátel.

Rabaš, svazek 1, „láska přátel,“ článek 6.

8. Na setkání je důležité, aby všichni byli v jednotě a žádali si všichni společně odhalit Stvořitele, protože v každých deseti přebývá Šechina. A samozřejmě, že pokud je více než 10, pak je větší odhalení Šechiny.

A nechť každý naslouchá příteli; bude malým ve svých očích, a přeje si slyšet něco od přítele – jak sloužit Stvořiteli, jak Jej najít. A nechť to dělají takto všichni.

Vždyť setkání je samozřejmě  v tomto smyslu: víc než tele chce sát, kráva chce krmit. A pak je jasné, že se Stvořitel k nim přibližuje a je mezi nimi a odhalí jim cestu spásy a všechna požehnání a všechny milostivé vlivy z velkého zdroje lásky, milosrdenství a blaho se přitáhne do shromáždění Izraele.

Kniha „Světlo a slunce“. Kapitola „Vajechi“

9. Rada a prostředek v práci pro Stvořitele a správný návrat je spojení našich srdcí v lásce přátel, […], sjednotit se s každým přes lásku v srdci, sloužit Stvořiteli společně (bok po boku), […] spojit se jeden s druhým tak, aby jeden byl zapojen do srdce každého, abychom byli jednotní a sloužili Stvořiteli z celého srdce.

Kniha „Světlo a slunce,“ tradice Začátku Roku

10. Hlavní láska a jednota se projevuje ve vztahu k přání. Pak každý je spokojen se svými přáteli a není mezi nimi žádné rozdílné touhy, všechny je spojuje jedno přání, díky čemuž se zapojí do přání Vyššího, jehož cílem je jednota.

Sbírka zákonů. Sbírka zákonů – zákony večera. 3. Zákon 3. 30.

[#163281]

http://one.kabbalah.info/

Jak přilákat Vyšší Světlo?

Otázka: Jak přilákat světlo vracející nás ke zdroji? Jak mám vědět, že působí?

Odpověď: Jen přes naše snahy sjednotit se! Jsem-li ve skupině lidí, kteří mají stejný záměr a vyšší, duchovní cíl a snažíme-li se spojit mezi sebou, pak přitahujeme toto světlo, vracející nás ke zdroji.

Cítíme potom, nakolik se měníme, chápeme vnitřní systém, který je v nás a spojuje všechny části reality.

Začneme  cítit, že náš svět je plný nových sil. Pozorujeme, jak se tyto síly spojují dohromady do jednotné sítě a jaký program působí v rámci této sítě. Tento program se nazývá „Stvořitel“ – vyšší síla, která řídí náš svět. Rozkrýváme vyšší řízení a začínáme ho ovládat.

[#163049]

Z programu rozhlasové stanice 103FM, 12.07.2015
Strana 20 z 155« První...10...1819202122...3040...Poslední »