Ľudia sú spoločenské bytosti, tak nás stvorila príroda. Spoločnosť, v ktorej žijeme, má na nás veľký vplyv. O zrkadlových neurónoch a iných mechanizmoch sociálneho vplyvu už niečo vieme, ale existujú aj iné formy tohto vplyvu.

Existuje napríklad teória, že všetkých ľudí od seba delí šesť alebo menej sociálnych väzieb, tzv. šesť stupňov odlúčenia. To však platí nielen o priateľstve, ale o všetkých aspektoch života. Nicholas Christakis a James Fowler vo svojej slávnej knihe Connected píšu: Ako priatelia priateľov vašich priateľov ovplyvňujú všetko, čo cítite, myslíte a robíte, že dobré správanie – ako napríklad prestať fajčiť, zostať štíhly alebo byť šťastný – sa prenáša z priateľov na priateľov takmer ako nákazlivý vírus.

Ešte prekvapujúcejšie bolo ich zistenie, že tieto „infekcie“ môžu „preskakovať“ medzi spojeniami. Ukázalo sa, že ľudia sa môžu navzájom ovplyvňovať, aj keď sa nikdy nestretli alebo o sebe dokonca nepočuli. Okrem toho Christakis a Fowler zistili dôkazy o týchto vplyvoch aj na vzdialenosť troch stupňov (priateľ priateľa vášho priateľa).

Keďže sme všetci prepojení, všetci sa navzájom ovplyvňujeme. Všetko, čo robíme, hovoríme alebo si myslíme, nevyhnutne ovplyvňuje všetkých ostatných.

Okrem toho už vieme, že celá planéta je jeden ekosystém a akákoľvek zmena v ktorejkoľvek jej časti ovplyvňuje všetky ostatné časti. Preto každá zmena v ľudskej spoločnosti ovplyvňuje nielen celé ľudstvo, ale aj celú planétu. A platí to aj naopak: Každá zmena v akejkoľvek časti prírody na akejkoľvek úrovni ovplyvňuje všetky ostatné časti prírody vrátane celého ľudstva.

Aj keď si to neuvedomujeme, cítime svoju vzájomnú prepojenosť. Preto chceme „zapadnúť“ všade, kde sme. Aby sme mali pocit istoty, že niekam patríme, a aby nás okolie prijalo, prispôsobujeme sa spoločenským normám a hodnotám. Ak chceme vyniknúť, najprv si overíme, čo si spoločnosť okolo nás cení, a potom sa snažíme v týchto činnostiach vyniknúť a prijať tieto životné hodnoty za svoje.

Aj tie najnegatívnejšie hodnoty z dnešného pohľadu sa môžu zdať v očiach iných, alebo dokonca v našich vlastných očiach v rôznych obdobiach a za rôznych okolností úplne prijateľné a dokonca žiaduce. Nacisti, ktorí sa dopustili vyhladzovania európskych Židov, sa nenarodili ako zástancovia genocídy; ich hodnoty sa menili spolu so zmenami v ich spoločenskom prostredí, ktoré ich formovalo do podoby ľudí, akými sa nakoniec stali.

Rovnaký proces sa uskutočnil aj počas slávneho Stanfordského väzenského experimentu v roku 1971, keď boli dobrovoľníci vybraní po tom, ako sa zistilo, že sú psychicky stabilní, a potom boli náhodne zaradení medzi väzňov alebo väzenských dozorcov. Experiment mal trvať dva týždne, po ktorých sa mali preskúmať výsledky. Namiesto toho sa dobrovoľníci vybraní ako strážcovia rýchlo stali takými brutálnymi a hrubými, že experiment musel byť na šiesty deň ukončený.

Keďže životné prostredie má na ľudí hlboký vplyv, mali by sme väčšinu svojho úsilia venovať vytváraniu pozitívnej komunity, ktorá bude vychovávať pozitívne a spoločenské osobnosti. V dôsledku neustále rastúceho narcizmu a egocentrizmu sa globálne spoločnosti uberajú veľmi negatívnym smerom.

Nemôžeme ovplyvniť každého človeka, ale môžeme ovplyvniť sociálne prostredie, ktoré okolo seba vytvárame. Môžeme si všímať médiá, ktoré konzumujeme, ľudí, s ktorými sa my a naše deti stýkame. Môžeme si tiež vybrať vzdelávacie programy, do ktorých umiestnime svoje deti, a hodnoty, ktorými žijeme doma.

Príčinou rastúcej frustrácie a depresie vo všetkých oblastiach života je to, že sa snažíme uspieť sami. Ak by sme si uvedomili, že sme všetci na sebe závislí, a začali pracovať na zlepšení nášho spoločného sociálneho prostredia, boli by sme na tom osobne aj spoločensky úplne inak.

Článok v originále.

Filed under: Globalizace, Společnost | Add Comment →