Jeden môj študent mi povedal o novej šou s názvom „Squid Game“. Je to juhokórejský „thrillerový seriál“, ako mu hovoria, ktorý sa stal popkultúrnym fenoménom a je č. 1 vo viac ako 90 krajinách.

V seriáli sa predstavuje niekoľko stoviek ľudí, ktorí sú všetci vo veľkých finančných dlhoch a v ťažkých emocionálnych stavoch. Producenti ich stavajú proti sebe, aj keď sú si veľmi blízki, a nútia ich, aby sa navzájom nenávideli. Víťaz získa milióny dolárov a ostatní sú zabití. Táto šou by nebola taká desivá, keby nezobrazovala našu skutočnú povahu. Samotný fakt, že takúto šou nadšene sledujeme, je dôkazom, že pod „civilizovanou“ fasádou je naša povaha taká, ako ju zobrazuje táto šou.

Pôsobí to ako magnet. Radi sa pozeráme na boj dobra so zlom, pokiaľ sme pred následkami tohto boja v bezpečí. Ide však o to, že v tomto seriáli neexistuje dobro, je tam len zlo.

Naozaj, ľudia sú v skutočnosti tie najhoršie bytosti. To, čo nás robí takými jedinečne zlými, je skutočnosť, že vyslovene chceme ubližovať iným. Nechceme ich jesť preto, aby sme neumreli od hladu; chceme, aby trpeli! Z bolesti druhých máme potešenie a najväčšie potešenie máme vtedy, keď sme to my, kto ju spôsobuje.

Často hovoríme, že realita je ako džungľa, kde silní jedia slabých. V džungli však silní nechcú zničiť slabých, chcú sa len najesť. Keď sa nasýtia, chcú spať a hrať sa, a nie zabíjať alebo ubližovať pre zábavu. V ľudskej džungli nechceme jesť iných ľudí; chceme vidieť, ako im ubližujú! Preto sa prírodnej džungli darí bez akýchkoľvek zákonov, zatiaľ čo ľudská džungľa, ktorú mylne nazývame „civilizáciou“, sa rozpadá napriek zákonom, ktoré sa snažia obmedziť naše barbarstvo.

Ak sme dúfali, že v ľudskej povahe nájdeme dobro, „Squid Game“, a hlavne jej popularita, dokazuje, že pokiaľ ide o ľudskú povahu, nemáme v čo dúfať. Ak môžeme vytvárať takéto seriály a ak môžu byť také populárne, potom môžeme takéto hrôzy robiť aj v skutočnom živote.

Jediné možné dobro, ktoré môže z takejto šou vzísť, je uvedomenie si, že to nie je fantázia, ale autentické zobrazenie toho, kto sme. Možno ak si to uvedomíme, budeme ochotní urobiť niečo pre to, aby sme sa zmenili.

Súčasným trendom je otupiť naše povedomie o „ľudskom horore“, v ktorom žijeme tým, že sa konope stane dostupným a legálnym. Čím viac sa totiž dozvedáme o ľudskej povahe, tým viac si uvedomujeme, že možno je lepšie otupovať sa počas celého života, až kým sa neskončí.

Zatiaľ jasáme pri pohľade na utrpenie iných ľudí, podobne ako kedysi ľudia jasali pri pohľade na chudákov bojujúcich proti levom v starovekom Ríme. Až keď si uvedomíme, že to nie je v poriadku, naša myseľ sa možno otvorí iným možnostiam. Ak takýto diabolský program môže byť č. 1 vo viac ako 90 krajinách, znamená to, že celý svet je ponorený do bezbrehej krutosti.

Riešenie existuje, ale je náročné a ak má byť úspešné, musí zahŕňať celý svet. Ak chceme zmeniť to, kým sme, musíme iniciovať celosvetový vzdelávací proces, v ktorom budú takéto programy zakázané a budú sa vyrábať a vysielať programy podporujúce ľudské spojenie. Aj keď spočiatku nebudú populárne, nemôžeme dovoliť, aby sme boli vystavení násilnému jedu a kultúre narcizmu, ktoré konzumujeme dnes. Možno sú sladké, sú ale smrtiace.

Ak ľudia nechcú sledovať programy o ľudskom spojení, môžu odložiť svoje mediálne zariadenia a jednoducho sa medzi sebou porozprávať. Už to bude výrazné zlepšenie súčasnej situácie.

Možno to neznie ako zábava, ale aké sú možnosti? Naozaj „Squid Game“ zažiť… Okrem toho po istých skúsenostiach zistíme, že spojenie a starostlivosť sú oveľa obohacujúcejšie a príjemnejšie ako deštrukcia a krutosť a nenesú so sebou negatívny vedľajší účinok, ktorým je naša súčasná kultúra.

Článok v originále.

Filed under: Egoismus, Spojení | Add Comment →