MATERIÁLY KE KONGRESU V RUMUNSKU

EU rum2015 new

Lekcia č. 4: Fázy splodenia

  • Rôzne štádiá anulovania, spojenia a jednoty – nad rastúce spoločné ego.
  • Čo zakaždým pridávame do spojenia medzi nami? Ako postupujeme po jednotlivých štádiách nášho spojenia?
  • Ako pracujeme v skupine, aby sme prekonali rozdelenie a nenávisť, ktoré sa môžu objaviť?
  • Ako dlho zotrvávame v Egypte a kedy môžeme [z jeho] ujsť? Ako nás Faraón privádza bližšie k Stvoriteľovi?
  • Práca v Desiatke nad naše spoločné ego ako na hore Sinaj a naše pretvorenie do Jedného človeka s Jedným srdcom?

1. Najústrednejší bod pri práci pre Stvoriteľa je prvé uchopenie.

Baal HaSulam, Prvé prikázanie

2. Skutočne sú statoční muži silného ducha a sú odhodlaní neustúpiť ani o piaď. Sú prvotriednymi bojovníkmi a vedú vojnu proti tomu sklonu (roz. náklonnosti k sebaláske) až do poslednej kvapky krvi a ich jedinou túžbou je vyhrať boj pre slávu Jeho mena.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 8

3. Pretože treba kráčať so zatvorenými očami nad rozumom, čomu odporuje telo, a z tohto dôvodu to [tento odpor] treba nepretržite prekonávať – a to sa nazýva hriech, hnev a súženie, pretože je ťažké pracovať na tom, aby sme neustále kráčali v stave anulovania sa pred Vyšším, a dovolili, aby nám Vyššie činilo čokoľvek, čo je Jeho vôľou. A to sa nazýva Ibur (počatie), ktoré je najmenším možným obmedzením.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, Čo v práci znamená „Pohár požehnania musí byť plný“

4. Ohľadne prípravy pre Tóru, čo je našou zodpovednosťou (roz. musíme sa pripravovať), je všetko len o „strachu“, ako je napísané: „a ľudia sa utáborili ako jeden človek s jedným srdcom“, čomu treba rozumieť tak, že všetci mali jediný cieľ, ktorým je prospievanie Stvoriteľovi. A musíme porozumieť: Ako je možné dosiahnuť „ako jeden človek s jedným srdcom“, pretože vieme, že mudrci povedali: „ako sú ich tváre navzájom nepodobné, rovnako ako ich názory, ktoré sú tiež nepodobné“, a teda ako možno byť ako „jeden človek s jedným srdcom“?

Odpoveď – ak hovoríme, že každý sa stará o svoje vlastné potreby, potom je nemožné byť „ako jeden“, pretože nie sú tí istí. No keď sa každý anuloval vo svojej vážnosti (dôstojnosti) a ich jediný záujem bol zameraný na to, ako prospievať Stvoriteľovi, viac neexistovali žiadne osobné záujmy a starosti, pretože všetky ich jednotlivé starosti boli anulované, a tak všetci vstúpili do jednoty, do svornosti.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 42

5. Čo môže urobiť, keď vidí, že je neschopný prekonať vôľu prijímať? Musí sa modliť k Stvoriteľovi, aby mu Stvoriteľ pomohol, a tak bude schopný plniť svoju prácu so zatvorenými očami a nebude chcieť nič iné, okrem toho, aby bol schopný pracovať v prospech Neba, dokonca aj keď jeho telo je proti tomu… Musí sa anulovať a podriadiť pred Stvoriteľom bez akýchkoľvek podmienok. A nežiada o ďalšie vedomosti, ani o pochopenie veľkosti Stvoriteľa, a potom môže opustiť riadenie zlého… Namiesto toho je ochotný zostať v malosti mysle a pocitov: nechce viac, než práve teraz má.

Ale pretože stále nemá silu, aby prekonával, prosí Stvoriteľa, aby mu dal silu prekonávať, a neprosí o väčšie pochopenie, vedomosti ani pocity… prosí iba: „daj mi silu, aby som bol skutočne schopný opustiť sebalásku a milovať Pána ‚Celým svojím srdcom‘.“

Rabašove spisy, Druhý zväzok, Čo je pri práci „Záplava vody“

6. Nádejajme sa, že zvíťazíme aj vo vojne s náklonnosťou, že aj tu uspejeme a dosiahneme cieľ prinášať uspokojenie Tvorcovi. Je to otázka času, že sme sa pohli smerom k nášmu svätému cieľu ako mohutní silní muži. Je známe, že vydláždená cesta, ktorá vedie k cieľu, je láska k priateľom, ktorou sa pozdvihujeme k láske k Stvoriteľovi. A v záležitostiach lásky to dosahujeme cez „Kúp si priateľa“. Inými slovami, cez činy si kupujeme srdce priateľa. A dokonca aj keď vidí, že srdce jeho priateľa je ako z kameňa, nie je to ospravedlnenie. Ak cíti, že je súci na to, aby bol jeho priateľom v práci, potom si ho musí kúpiť cez činy. Každý dar, ktorý niekto dá svojmu priateľovi, je ako strela, ktorá hĺbi do kameňa dieru. A hoci prvá strela kameň iba škrabne, keď do toho istého miesta narazí druhá strela, už vytvorí vrúbok, a tretia vytvorí priehlbinu. A opakovaným strieľaním nábojov sa priehlbina mení v kamennom srdci jeho priateľa na dutinu, kde sa zhromažďujú všetky dary. A každý dar sa stáva iskrou lásky, až kým sa všetky iskry lásky nenahromadia v dutine kamenného srdca a nevytvoria plameň… A oheň lásky k priateľom spáli všetky hriechy, ktoré ho postretli na ceste.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 40

7. keď osoba vynaloží úsilie a súdi ho (roz. ospravedlňuje a pozdvihuje) na stupnici cnosti, je to Segula (náprava/sila/cnosť), a touto námahou, ktorú osoba vynakladá, ktorá sa nazýva „zobudenie zdola“, získava silu Zhora, aby bol schopný milovať všetkých priateľov bez výnimky. To sa nazýva „Kúp si priateľa“, že by osoba mala vynakladať snahu, aby získala lásku k ostatným. […] nakoľko sa musí namáhať nad rozumom. Rozumne uvažujúc, ako je možné súdiť iných na stupnici cnosti, keď jeho rozum mu ukazuje pravú tvár jeho priateľa [a to], že ho nenávidí? Čo o tom môže povedať svojmu telu? Prečo by sa mal podriadiť pred svojím priateľom? Odpoveď je taká, že si želá dosiahnuť D’vekut (priľnutie, jednotu) so Stvoriteľom, nazývaný „rovnocennosť formy“, t. j. nemyslieť na svoj vlastný prospech. Tak prečo je také ťažké sa podriadiť? Dôvod je ten, že sa musí zriecť svojej vlastnej ceny, a celý život, ktorý si želá prežiť, bude iba s ohľadom na jeho schopnosť pracovať v prospech iných, začínajúc láskou k druhým, medzi človekom a človekom, cez lásku k Stvoriteľovi.

Rabaš, Čo hľadať v zhromaždení priateľov

8. Aké dobré a aké potešujúce je pre priateľov spoločne zotrvávať v jednote! To sú priatelia – ako nerozlučne spolu sedia. Na prvý pohľad vyzerajú ako ľudia vo vojne, želajú si zabiť jeden druhého, [no] potom sa opäť vrátia do stavu bratskej lásky. Stvoriteľ – čo On o nich hovorí? „Aké dobré a aké potešujúce je pre priateľov spoločne zotrvávať v jednote!“ Slovo „spoločne“ naznačuje prítomnosť Božskosti medzi nimi. A čo viac, Stvoriteľ počúva ich rozhovor a Je nimi potešený a [vďaka nim je] spokojný.

Kniha Zohar s komentárom Sulam (rebrík), Aharei Mot, body 64-65

9. Vo verši „Ó, vy, ktorí milujete Pána, nenávidíte zlo; On zachováva duše Jeho svätých; On ich vyslobodzuje z ruky zlého“ vysvetľuje, že nestačí milovať Stvoriteľa a túžiť po odmene spočívajúcej v jednote so Stvoriteľom. Treba aj nenávidieť zlo.

Záležitosť nenávisti je vyjadrená nenávidením zla, nazývaného „vôľa prijímať“. A vidí, že nie je vôbec zručný (roz. nepozná spôsob), aby sa ho zbavil, a zároveň nechce prijať situáciu [takú, aká je]. A cíti škody, ktoré mu spôsobuje zlo, a tiež vidí pravdu, že sám nedokáže anulovať zlo, nakoľko je prirodzenou silou Stvoriteľa, ktorý do človeka odtlačil vôľu prijímať. […]

Z toho všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že treba horko nenávidieť vôľu prijímať, pretože všetka skaza vo svete pochádza iba z vôle prijímať. A cez nenávisť ju napravuje a odovzdáva sa Keduši (Svätosti).

Baal HaSulam, Šamati, 23. Vy, ktorí milujete Pána, nenávidíte zlo

10. Radujem sa z tých odhalených skazeností a tých, ktoré sa práve odhaľujú.

A na druhej strane ľutujem a ponosujem sa na skazenosti, ktoré sa doposiaľ ešte neodhalili, ale ktoré sú predurčené na to, aby sa objavili, pretože skrytá skazenosť je beznádejná, a jej vynorenie sa je veľkou spásou z Neba. Pravidlo je také, že nik nedáva to, čo nemá. Takže ak sa [skazenosť] práve zjavuje, niet pochýb, že to bolo tu, aby sa s tým začalo, ale bolo to [doposiaľ] skryté. Preto som šťastný, keď vylezú zo svojich dier, pretože keď na nich pohliadneš, stanú sa hŕbou kostí. […]

Taký je význam slov „Čokoľvek nájdeš, čo môžeš urobiť svojou silou, urob to.“ Keď je pohár plný, verš „Zlí sú porazení“ sa stáva pravdou. A keď sú zlí stratení, Svetlo a radosť prichádzajú na svet a [zlí] sú potom preč (t. j. sú mŕtvi).

Spisy Baala HaSulama, List č. 5

11. „A Faraón priviedol“ […] Izrael bližšie k pokániu. […]

… Izrael nenavštevuje Stvoriteľa v časoch spokojnosti, ale keď sú v tvŕdzi, a vtedy Ho všetci navštevujú. „Mohli iba šepkať modlitbu“ znamená, že všetci sa modlia modlitby a litánie a chrlia pred Ním modlitby. Kedy? „Tvoje trestanie pred nimi“, keď ich navštevuje Stvoriteľ s Jeho remeňom. Potom Stvoriteľ stojí nad nimi v Rachamim [milostiach] a víta ich hlasy, aby pomstil ich nepriateľov, a On nad nimi rozširuje milosrdenstvo.

Izrael sa približoval k moru a videl, ako sa more pred nimi stáva búrlivejším, jeho vlny sa vzpínali stále vyššie. Báli sa. Pozdvihli svoje oči a videli Faraóna a jeho armádu, a luky a šípy a boli vydesení. „A deti Izraela vykríkli.“ Kto spôsobil, že sa Izrael priblížil ich Otcovi v Nebi? Bol to Faraón, ako je napísané: „A Faraón priviedol bližšie.“

(chýbajúca časť textu)… ako bolo povedané, že…

BeŠalach [Keď Faraón vyslal] a Faraón priviedol bližšie, body 65-69

12. existuje vznešený účel pre všetko, čo sa deje vo svete, a volá sa to „kvapka zjednotenia“. Keď tí, čo bývajú v hlinených domoch, prechádzajú cez všetky tieto hrôzy, cez všetky okolnosti, v Jeho pýche, ktorá je z nich sňatá, v stenách ich sŕdc, ktoré sú tesne zapečatené prirodzenosťou samotného Stvoriteľa, sa otvára otvor a oni sa stávajú pripravení na vštepenie tejto kvapky zjednotenia do svojich sŕdc. Potom sa premenia ako hmota s odtlačkom a zjavne uvidia, že je to presne naopak – že práve v týchto strašných hrôzach vnímali celok, ktorý je sňatý cudzou pýchou. Tam a iba tam dlie samotný Stvoriteľ a práve tam On môže do nich vštepiť kvapku zjednotenia.

Baal HaSulam, Igrot, List č. 8

 

 

Discussion | Share Feedback | Ask a question




"Kabala, Věda a Smysl Života" Komentáře RSS Feed

Předchozí příspěvek:

Následující příspěvek: