Lekcia č. 2: Čo získavame zo spojenia?

• Čo to znamená byť spojení? Čo získavame zo spojenia a čo v ňom cítime?

• Aká je skupina, ktorá je v spojení?

• Aký je nový život, ktorý cítime v spojení s európskymi skupinami?

• Prečo nám dosiahnutie poskytuje pocit spojenia s Vyšším svetom?

• Ako môžeme v Desiatke odhaliť to, kde je nádoba, kde je Svetlo, kde je Obklopujúce svetlo? Ako môžeme medzi sebou dosiahnuť veľkosť Kráľa?

• „V zástupe ľudí je sláva Kráľa“ – Čo je kvantita a kvalita v práci v skupine a ako vzájomne závisia jedna na druhej?

1. Všetky svety, Vyššie a nižšie, a všetko v nich bolo stvorené iba pre človeka. To preto, že všetky tieto stupne a svety sú určené len na to, aby doplnili duše v miere D’vekutu, ktorý im chýbal v porovnaní s Myšlienkou stvorenia.

Na počiatku boli obmedzené a viseli dole stupeň po stupni a svet za svetom, dolu do nášho materiálneho sveta, aby priniesli dušu do tela tohto sveta, ktoré je úplne [zamerané na] prijímanie a nie na dávanie… To sa považuje za úplnú vôľu prijímať, ktorá nemá nič z formy dávania. V takom stave na človeka hľadíme ako na úplný protiklad Jeho a nejestvuje väčšie vzdialenie sa, než je toto.

Následne prostredníctvom duše, ktorá sa do neho odieva, sa zaoberá Tórou a Micvot, a tak získava formu dávania ako jeho Tvorca, pomaly a postupne, cez všetky stupne zdola Nahor,… čo sú iba stupne a miery vo forme túžby dávať. Každý vyšší stupeň znamená, že je vzdialenejší túžbe prijímať a bližší dávaniu, až kým nie je človek odmenený tým, že je úplne dávajúci a neprijíma nič pre seba samého. Tak je človek zavŕšený pravým D’vekutom s Ním, pretože toto je jediný dôvod, pre ktorý bol stvorený.

Baal HaSulam, Uvedenie k Úvodu k múdrosti kabaly, bod 9

2. Najskôr bola stvorená iba jediná duša, a to duša Adama HaRišona… Tá istá duša existuje vo všetkých deťoch Izraela, úplná v každom jednom z nich… nakoľko duchovno je nedeliteľné a nemôže byť rozdelené. Predsa však hovoríme, že jestvuje 600 000 duší a iskry duší sa javia, akoby boli rozdelené silou tela každého človeka. Inými slovami, najskôr [ho] telo oddeľuje a úplne mu upiera žiarenie duše a [až] silou Tóry a Micvy sa telo očisťuje a v rozsahu jeho očistenia ho ožaruje spoločná duša.

Z tohto dôvodu v telesnom tele jestvujú dve rozlíšenia (aspekty):

V prvom rozlíšení človek pociťuje svoju dušu ako jedinečný orgán a nerozumie, že sa jedná o celok Izraela. A to je skutočne chyba; teda spôsobuje spolu s vyššie uvedeným.

V druhom rozlíšení pravé Svetlo duše Izraela nesvieti naňho v celej svojej osvetľujúcej sile, ale iba čiastočne, [a to] v miere, v ktorej sa sám očistil tým, že sa navrátil ku kolektívu.

Znakom úplnej telesnej nápravy je to, keď cíti, že v celom Izraeli existuje jedna duša, v úplne každom z nich, a preto sa necíti ako jednotlivec, keďže závisí na ostatných. V tom čase je úplný, bezchybný a duša naňho žiari v celej svojej sile, ako sa javila u Adama HaRišona.

Spisy Baala HaSulama, 600 000 duší

3. Ak nastavíme naše srdcia na zodpovedanie iba jednej preslávenej otázky,… a to: „Aký je zmysel môjho života?“ Inými slovami, tieto mnohé roky nášho života, ktoré nás stoja tak veľa, a mnohé bolesti a muky, ktoré pre ne trpíme, aby sme ich zavŕšili doplna, kto je tým, kto si ich užíva? Alebo ešte presnejšie, koho [tým] potešujem?

… Skutočne treba vyriešiť túto veľkú hádanku, ktorú cituje verš: „Okús a uzri, že Pán je dobrý.“ Tí, ktorí dodržiavajú Tóru a Micvot správnym spôsobom, sú tí, ktorí ochutnávajú chuť života. Sú to oni, ktorí vidia a svedčia, že Pán je dobrý, ako povedali naši mudrci, že On stvoril svety, aby činil dobro Jeho stvoreniam, pretože to je správanie Dobra, ktoré činí dobro.

No tí, ktorí zatiaľ neokúsili chuť života v dodržiavaní Tóry a Micvot, nemôžu cítiť a chápať, že Pán je dobrý, ako hovoria naši mudrci, že keď nás Stvoriteľ stvoril, Jeho jediným účelom bolo činiť nám dobro.

Baal HaSulam, Úvod do Štúdia desiatich Sefirot (TES), body 2-3

4. Sú podobní červovi, ktorý sa zrodil vo vnútri horkého plodu. Žije tam a domnieva sa, že celý Stvoriteľov svet je práve taký horký, tmavý a malý ako ten horký plod, v ktorom sa zrodil. Ale akonáhle červ prehryzie šupku a vyhliadne von, zvolá v úžase: „Myslel som, že celý svet mal rozmery horkého plodu, v ktorom som sa zrodil, a teraz pred sebou vidím veľký, krásny a úžasný svet!“

Tak aj tí, ktorí sú ponorení do Klipy (j. č. pre Klipot) vôle prijímať, s ktorom sa zrodili, a nepokúšajú sa použiť jedinečné korenie, ktorým je praktická Tóra a Micvot a ktorým môžu prelomiť túto tvrdú Klipu a zmeniť ju na túžbu poskytovať uspokojenie Tvorcovi. Je isté, že musia pochopiť svoju bezcennosť a prázdnotu, to, akými skutočne sú, a nemôžu porozumieť, že táto veľkolepá skutočnosť bola vytvorená iba pre nich.

Skutočne, ak by sa boli bývali zaoberali Tórou a Micvot, aby poskytovali uspokojenie ich Tvorcovi so všetkou požadovanou čistotou, a pokúšali by sa prelomiť Klipu vôle prijímať, v ktorej boli zrodení, a prevzali [na seba] túžbu dávať, ich oči by sa okamžite otvorili a oni by uvideli [vidieť možno iba v Odrazenom svetle, podobne ako v našom svete, t. j. v reakcii na vonkajšie pôsobenie svojou clonou, t. j. odporom voči egoizmu] a dosiahli pre seba všetky stupne múdrosti, inteligencie a jasnej mysle, ktoré pre nich boli pripravené v Duchovných svetoch. Potom by si [aj] sami povedali, čo hovorili naši mudrci: „Čo povie dobrý hosť? ‚Všetko, čo hostiteľ pripravil, urobil len pre mňa.‘“

Spisy Baala HaSulama, Úvod do Knihy Zohar, bod 40

5. Keď prichádza, aby miloval iných, je v priamom D’vekute, ktorý je rovnocennosťou formy s Tvorcom, a súčasne s tým človek vychádza zo svojho úzkeho sveta naplneného bolesťou a prekážkami do večného a širokého sveta dávania Pánovi a ľuďom.

Spisy Baala HaSulama, Podstata náboženstva a jeho účel

6. Ten, kto túži slúžiť Stvoriteľovi v Pravde, musí v sebe obsiahnuť celé stvorenie a zjednotiť sa so všetkými dušami, byť s nimi spojený a oni s ním [v dokonalej jednote]. To znamená, že by v ňom nemalo zostať nič okrem toho, čo je nevyhnutné pre to, aby sa spojil so Šechinou. Aby sme to dosiahli, musíme sa navzájom priblížiť jeden k druhému a byť spojení s mnohými ľuďmi, pretože podľa počtu ľudí, ktorí slúžia Stvoriteľovi, im bude odhaleného viac Svetla Šechiny. Preto sa musí spojiť so všetkými ľuďmi a celým stvorením, až kým všetko nepozdvihne k svojmu koreňu pre nápravu Šechiny.

Z knihy Prápor nad táborom Efraim, Parašat BeŠalach

7. Mali by ste vedieť, že jestvuje veľa iskier svätosti v každom jednom [členovi] v skupine. Keď zhromaždíte všetky iskry svätosti na jedno miesto ako bratia, s láskou a priateľstvom, určite na chvíľu dosiahnete vysoký stupeň svätosti od Svetla života.

Spisy Baala HaSulama, List č. 13

8. Je napísané: „V zástupe ľudí je Kráľova sláva“. Z toho vyplýva, že čím viac ľudí je tu, [aby sa zhromaždilo,] sila mnohých má väčší účinok, najmä si predstavujeme väčšiu atmosféru veľkosti a dôležitosti Stvoriteľa. Potom každý jeden človek cíti vo svojom tele, že chce konať všetky svoje činy v prospech Svätosti, čo je dávaním Stvoriteľovi. Ráta sa mu ako veľká česť, že môže byť zhromaždený s ostatnými ľuďmi, ktorí sú odmenení tým, že slúžia Kráľovi. Potom ho každý malý čin, ktorý robí, napĺňa radosťou a potešením, lebo teraz má čosi, čím môže slúžiť Kráľovi, a tak môže prežiť [celý] deň vo svete šťastia a radosti.

Rabaš, Šlavei HaSulam, Pravidlá zhromaždenia

9. Keď začína cítiť lásku k svojmu priateľovi, okamžite sa v ňom začína prebúdzať radosť a potešenie, pretože pravidlo je také, že novinka pobaví. Láska jeho priateľa k nemu je preňho niečím novým, pretože [doposiaľ] vždy vedel, že iba on sa staral o svoje vlastné dobro. Ale vo chvíli, keď zistí, že sa oňho stará [aj] jeho priateľ, vyvoláva to v ňom nesmiernu radosť a viac sa nedokáže starať o seba samého, pretože človek sa môže namáhať, iba ak cíti potešenie. A nakoľko začína cítiť potešenie v tom, že sa stará o svojho priateľa, prirodzene viac nemôže myslieť na seba.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 40

10. A keď som raz získal odev lásky, iskry lásky vo mne okamžite začínajú žiariť. Srdce začína túžiť po zjednotení s mojimi priateľmi a zdá sa mi, že moje oči vidia mojich priateľov, moje uši počujú ich hlasy, moje ústa k nim hovoria, ruky [ich] objímajú, nohy tancujú v kole, v láske a radosti spolu s nimi a ja prekračujem svoje telesné obmedzenia. Zabúdam na obrovský rozdiel medzi svojimi priateľmi a mnou a medzi nami viac nestojí ani krajina, ktorá sa rozprestiera v nedozerných vzdialenostiach. Je to akoby moji priatelia stáli priamo v mojom srdci a videli všetko, čo sa tu deje, a ja sa začínam hanbiť za svoje malicherné činy proti svojim priateľom. Potom jednoducho opustím telesné nádoby a zdá sa mi, že na svete viac niet [inej] skutočnosti, lež mojich priateľov a mňa. Potom aj moje „ja“ je zrušené a ponorené – spojené s priateľmi, až kým nestojím a nehlásam, že nie je iná skutočnosť vo svete – iba priatelia.

Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 8

11. Je známe, že to hlavné je pravé spojenie medzi priateľmi a to je príčina pre všetky spásy a utíšenie Dinim,… aby sme sa zhromaždili spolu v láske a bratstve a priateľstve. Tým… sú všetky Dinim odstránené a sú osladené Rachamim (milosťami) a cez spojenie sa svetu ukazujú dokonalé milosti a odhalené Chasadim.

Rabi Kalman HaLevi, Maor VaŠemeš, Parašat Devarim

http://eurocongress.info/si/registration/

Filed under: Kabalistické zdroje | Add Comment →