Daily Archives: 1. 9. 2015

MATERIÁLY KE KONGRESU V RUMUNSKU

EU rum2015 new

Lekce č. 1 Potreba spojenia

Čo sme dosiahli na predchádzajúcich kongresoch; aký je účel kongresu a nového stupňa, ktorý musíme dosiahnuť?
Kde získame potrebu po spojení a za akým účelom?
Prečo to neurobí Stvoriteľ sám, ale úmyselne nás rozptyľuje a vytvára pre nás náročné podmienky, aby sme hľadali spojenie?

1. Zámerom spojenia bolo, aby sa všetci spojili do jedného spoločného zväzku a plnili vôľu Stvoriteľa. Ako je napísané: Adam HaRišon povedal všetkým stvoreniam: poďme a klaňajme sa a pokľaknime pred Stvoriteľom. No to bolo zmarené pre hriech, a to až tak, že ani najväčší z generácie neboli schopní sa spojiť v službe Stvoriteľovi, okrem niekoľkých izolovaných jednotlivcov. Náprava tohto stavu začala generáciou Plagy (rozdelenia), keď sa začalo rozdelenie ľudskej rasy. Náprava začala spoločenstvami a zhromaždeniami ľudí, aby slúžili Stvoriteľovi. Začalo to Abrahámom a jeho potomkami: zhromaždilo sa spoločenstvo, aby slúžili Stvoriteľovi. Abrahám vyšiel a volal meno Stvoriteľa, až kým sa okolo neho nezhromaždilo veľké spoločenstvo, ktoré bolo nazvané „ľudia domu Abrahámovho“. Toto spoločenstvo rástlo a zväčšovalo sa, až kým sa nestalo „zhromaždením Izraela“… A koniec nápravy sa uskutoční v budúcnosti, keď Všetci budú zjednotení do Jedného, aby konali Tvoju vôľu s dokonalým (celým) srdcom.
Rabi Š’muel Borenstein, Meno od Šmuela, Parašat Ha’azinu

2. … účelom Stvorenia [už] od čias, kedy On stvoril Svoje Stvorenie, je odhaliť Jeho božskosť ostatným. To preto, že odhalenie Jeho božskosti preniká stvorením ako potešujúca štedrosť, ktorá neustále rastie, až kým nedosiahne želanú mieru. A tým sa nízki pozdvihujú pravým rozpoznaním a stávajú sa Jeho kočiarom a lipnú na ňom, až kým nedosiahnu svoju konečnú nápravu. (…) Z toho vyplýva, že účel celého Stvorenia je taký, aby boli nízke stvorenia schopné dodržiavaním Tóry a Micvot pozdvihnúť sa vždy vyššie nahor, neustále sa vyvíjať, až kým nebudú odmenení D’vekutom (jednotou) so Stvoriteľom.

Ale tu prichádzajú kabalisti a pýtajú sa, prečo neboli stvorené v tomto vysokom stave priľnutia, aby začínali práve s ním? Aký dôvod On mohol mať, že nás zaťažuje týmto bremenom a touto prácou pre Stvoriteľa a Tórou a Micvot? A odpovedali: „Kto pojedá, čo nie je jeho, bojí sa pozrieť do Jeho tváre.“ To znamená, že ten, kto pojedá a užíva si plody práce svojho priateľa, obáva sa pozrieť do jeho tváre, pretože tým sa stáva stále viac a viac zahanbený, až kým nestratí svoju ľudskú formu. A pretože to, čo vychádza z Jeho celosti (dokonalosti), nemôže obsahovať nedostatok, On nám dáva priestor, aby sme si sami zaslúžili našu vznešenosť cez našu prácu na Tóre a Micvot.

[…] pretože potom potešenie a radosť, ktoré prichádzajú od Neho k nám, to znamená všetko, čo je zahrnuté v D’vekute s Ním, toto všetko bude naším vlastným majetkom, o ktorý sme sa zaslúžili našou vlastnou snahou. Potom sa budeme cítiť ako jeho majitelia, bez ktorého pocitu nemožno mať pocit úplnosti (plnosti).
Baal HaSulam, Matan Torah (Dar Tóry), body 6-8

3. Je napísané v svätom Zohare: „Ktokoľvek plní prikázanie Tóry a kráča po Jeho cestách, akoby tak činil Hore. Stvoriteľ povedal: Je to, akoby ma vytvoril. A každý by mal porozumieť významu, že ktokoľvek kráča po ceste Stvoriteľa, vytvára Stvoriteľa. Ako niekto môže vôbec myslieť na takú vec?

Vieme, že „celá zem je plná Jeho slávy“, a tak by mal každý človek veriť; no Stvoriteľ vytvoril ukrytie, a preto Ho nik nemôže vidieť, čím poskytol miesto pre výber – kde existuje viera veriť, že „Stvoriteľ napĺňa celú zem a je obsiahnutý v celej zemi“. Keď sa človek zaoberá Tórou a Micvot a dodržiava prikázanie výberu, potom sa mu odhaľuje Stvoriteľ, aby videl, že Stvoriteľ vládne svetu.

Z toho vyplýva, že si z Neho robí kráľa, aby nad ním kraľoval, čo znamená, že cíti, že práve Stvoriteľ je vládcom celého sveta, a to sa nazýva, že si robí zo Stvoriteľa kráľa nad sebou. Kým dosiahne tento pocit, kraľovanie Stvoriteľa je v skrytosti. O tom hovoríme: „V ten deň Stvoriteľ bude Jeden a Jeho meno Jedno“, čo znamená, že sláva Jeho kráľovstva nám bude odhalená. To je celá náprava, ktorú musíme v tomto svete konať, a tým pokračujeme v tom najlepšom vo svete, kde všetko dávanie Hore pokračuje prácou na Tóre a Micvot s úmyslom, aby Jeho kráľovstvo nad nami pokračovalo.
Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 76

4. Samotný Stvoriteľ kladie jeho ruky na dobrý osud tým, že mu poskytuje život plný potešenia a uspokojenia v telesnom živote, ktorý je plný utrpenia a bolesti […]. A jeho výber sa vzťahuje iba na posilňovanie. To preto, že tu určite existuje veľké úsilie a námaha prv, než očistí svoje telo, aby bol schopný dodržiavať Tóru a Micvot správnym spôsobom: nie pre svoje vlastné potešenie, ale aby priniesol potešenie svojmu Tvorcovi, čo sa nazýva Lišma (pre Jej meno). Iba týmto spôsobom získa život plný šťastia a príjemností, ktorý prináša dodržiavanie Tóry.

No prv, než dôjde k tomuto očisteniu, určite má výber, aby sa dobre posilnil všetkými možnými prostriedkami a taktikami. A tiež by mal robiť všetko, čo jeho ruka nájde silu urobiť, až kým nezavŕši prácu očistenia, a [potom] nepadne pod ťarchou svojho bremena na pol ceste.
Baal HaSulam, Úvod do Štúdia desiatich Sefirot (TES), bod 10

5. ak [aj] vidíme, že sú dve časti Tóry: prvá – Micvot medzi človekom a Bohom a druhá – Micvot medzi človekom a človekom, obe sú [v skutočnosti] jedným a tým istým. To znamená, že ich skutočný účel a želaný cieľ je jeden, a to Lišma.

Nie je rozdiel, či niekto pracuje pre svojho priateľa alebo pre Stvoriteľa. […] Tak keď niekto zavŕši svoju prácu v láske a dávaní pre svojho blížneho a príde k najvyššiemu bodu, zároveň [tým] zavŕši svoju lásku a dávanie pre Stvoriteľa. V takom stave nie je žiaden rozdiel medzi týmito dvomi, pretože čokoľvek je mimo svojho tela, t. j. svojho sebazáujmu, čo sa posudzuje rovnako – buď ako dávanie svojmu priateľovi alebo ako poskytovanie uspokojenia svojmu Tvorcovi.

A práve o tom Hillel Hanasi predpokladal, že „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ je konečný cieľ v praxi. To z dôvodu, že je najjasnejšou formou pre ľudstvo.

Nemali by sme sa nechať pomýliť činmi, pretože sú nám predkladané pred oči. Vieme, že ak predídeme naše vlastné potreby, je to dávanie. Z tohto dôvodu Hillel nedefinuje cieľ ako „A budeš milovať Pána svojho Boha celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou“, pretože sú skutočne jedným a tým istým. Je to tak z dôvodu, že každý by mal tiež milovať svojho priateľa celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou, pretože to je zmysel slov „ako seba samého“. Napokon každý určite miluje seba samého celým svojím srdcom a dušou a silou, ale pokiaľ ide o Stvoriteľa, môže sám seba klamať (roz. nemá istotu, že ho skutočne miluje), a pokiaľ ide o jeho priateľa, je to vždy [jasne] ukázané [aj] jeho očiam (roz. vie, či ho skutočne miluje).
Baal HaSulam, Láska k Stvoriteľovi a láska k stvoreniam

6. na imaginárnom telesnom mieste dúfajme, že priblížime [naše] srdcia… a fyzický čin prináša jednotu, ako je povedané: „A všetci sa stanú jednou spoločnosťou (skupinou).“ V takom stave bude jednoduchšie „činiť Tvoju vôľu z celého srdca“.

To preto, že zatiaľ čo nie je iba jedna spoločnosť (skupina), je ťažké pracovať z celého srdca. Namiesto toho časť srdca zostáva pre svoj vlastný prospech a nie v prospech Stvoriteľa. O tom sa hovorí v Midraši Tanhuma: „‚Dnes sa držíte‘ ako deň, ktorý v niektorých chvíľach žiari a inokedy potemnie – tak je to s vami. Keď je pre vás tma, bude pre vás svietiť svetlo sveta, ako je napísané: ‚A Pán bude pre teba večným svetlom.‘ Kedy? Keď ste všetci jednou spoločnosťou (skupinou)… Podobne zistíš, že Izrael nebude spasený, kým všetci nebudú jednou spoločnosťou (skupinou), ako je napísané: ‚V týchto dňoch a v tom čase, hovorí Pán, deti Izraela prídu, oni a synovia Júdu spoločne.‘ A keď sa zjednotia, príjmu tvár Božskosti (Šechiny).“
Rabašove spisy, Druhý zväzok, List č. 34

7. Niekoľko jednotlivcov sa musí stretnúť s túžbou opustiť sebalásku, ale [sú] bez dostatočnej sily a ohľadu na dávanie (roz. dôležitosti vo vzťahu k dávaniu), aby sa stali nezávislí, bez pomoci zvonku. Teraz ak sa títo jednotlivci, ak sa každý z nich pred ostatnými anuluje, nakoľko každý z nich má prinajmenšom potenciál lásky k Stvoriteľovi, hoci ju (túto lásku) nemôžu v skutočnosti zachovávať (dodržiavať), potom keď sa každý spojí so skupinou a anuluje sa pred ňou, stanú sa jedným telom.

Napríklad, ak je v takom tele desať ľudí, toto telo má desať krát viac sily, než má jeden človek. No to za podmienky, keď si každý myslí, že teraz prišiel za účelom anulovania sebalásky. To znamená, že nebude zvažovať, ako teraz [môže] uspokojiť svoju vôľu prijímať, ale bude myslieť tak veľmi, ako to je len možné, iba na lásku k druhým. To je jediný spôsob pre nadobudnutie túžby a potreby dosiahnuť nové vlastníctvo, nazývané „vôľa dávať“.

Napokon, cez lásku k priateľom môže každý dosiahnuť lásku k Stvoriteľovi, t. j. túžbu po tom, aby poskytoval Stvoriteľovi uspokojenie. Z toho vyplýva, že iba tak získa potrebu a porozumenie, že dávanie je dôležité a nevyhnutné, a toto k nemu prišlo cez lásku k priateľom.
Rabašove spisy, Prvý zväzok, „Láska k priateľom“ (1984, č. 6)
http://eurocongress.info/si/about-the-one-europe-kabbalah-convention/